násilný príd.
1. spôsobený al. vykonaný násilím: n-á smrť, n. prevrat
2. spôsobujúci násilie, násilnícky: n. človek
3. pôsobiaci neprirodzene, silený: n. úsmev, humor;
násilne prísl.: n. si vynucovať; n. sa smiať;
násilnosť -i ž.
1. iba jedn. k násilný 1 – 3: n. humoru
2. násilný čin: dopustiť sa n-í
násilnosť -ti -tí ž.
násilnosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť toho, kto al. čo uplatňuje silu ako donucovací prostriedok, koná proti vôli niekoho: n. mladistvých; odsúdiť neľudskosť a n. režimov; desila ma jeho n. a bezohľadnosť; v hre pulzuje prudkosť a násilnosť našej doby [Poľ 2000] 2. obyč. pl. násilnosti (i voči komu) ▶ násilne vykonaný čin, použitie sily ako donucovacieho prostriedku, násilie: obete násilností; dopúšťať sa násilností; zastaviť, odsúdiť násilnosti voči komukoľvek; násilnosti v krajine si vyžiadali stovky obetí; zabrániť násilnostiam; n. nepatrí na ihriská; Zvolám ľudí a poviem im, akú násilnosť robíte na mne, na nich. [L. Ťažký]
násilie 1. použitie donucovacích prostriedkov (obyč. fyzických) proti niekomu • násilenstvo • násilnosť: ak nepomôže presviedčanie, použijeme fyzické násilie, násilenstvo • teror (najostrejšia forma násilia): vládnuť terorom • terorizmus
2. výbuch agresívneho správania, najmä v súvislosti s negatívnou spoločenskou zmenou • násilenstvo • násilníctvo: ulice tých dní boli plné násilia, násilenstva, násilníctva • hrôzovláda • krutovláda • teror • terorizmus (vláda násilia): v krajine panovala hrôzovláda, krutovláda; vládol tam teror
násilnosť p. násilie 1
1. zakladajúci sa na násilí, spôsobený násilím; nanútený, vynútený, nedobrovoľný: n. postup, n. čin, n-á smrť; n. smiech;
2. zried. robiaci, spôsobujúci násilie, násilnícky: Bol násilná a ľahkých mravov. (Jégé);
násilne prísl. s použitím násilia, nútenia, násilím; nasilu: n. odstrániť, potlačiť niečo; n. sa zasmiať;
násilnosť, -ti ž.
1. násilný čin, násilie, násilenstvo: dopustiť sa n-i;
2. bez mn. č. vlastnosť niečoho násilného: n. úsmevu
násilnosť ž. násilenstvo, násilie: Násilnosťóv ňižd ňespravíš (Mur. Lehota REV)