násilný príd.
1. spôsobený al. vykonaný násilím: n-á smrť, n. prevrat
2. spôsobujúci násilie, násilnícky: n. človek
3. pôsobiaci neprirodzene, silený: n. úsmev, humor;
násilne prísl.: n. si vynucovať; n. sa smiať;
násilnosť -i ž.
1. iba jedn. k násilný 1 – 3: n. humoru
2. násilný čin: dopustiť sa n-í
násilne prísl.
násilne prísl. 1. 2. st. -nejšie ▶ použijúc násilie, (hrubú) fyzickú silu al. iný donucovací prostriedok: správať sa n.; zlodej n. vnikol do bytu; n. vysťahovať neplatičov; n. si niečo vynucovať; n. odvlečení ľudia počas vojny; povstanie bolo n. potlačené; Čím násilnejšie nám chcú zobrať slovo, tým hlasnejšie musíme kričať. [A. Hykisch] 2. ▶ neprirodzeným, umelým dojmom, neprirodzene, silene, strojene: záverečná časť kapitoly pôsobí n. a absurdne; prízvuk hercov niekedy znie n.; Ďalší rozhovor medzi Lukom a Donátom plynul dosť násilne. [L. Ťažký]
násilne 1. porov. násilný 2. p. nasilu 1, 2
nasilu 1. s použitím sily, s použitím nátlaku, z donútenia • násilne • násilím • zried. násilky (J. Horák): nasilu, násilne ich dovliekli pred veliteľa; násilím ho vysťahovali z bytu • nedobrovoľne • nútene: nedobrovoľne, nútene si musel zobrať Marku za ženu • hovor. pozlotky: ak nepôjdete podobrotky, pôjdete pozlotky • hovor. zastar. zlotky (Kukučín, J. Horák)
2. v rozpore s presvedčením al. pocitmi, proti vôli • násilne • silene: nasilu, násilne, silene sa rozplakala, aby vyvolala ľútosť • nútene • nedobrovoľne: všetko robil nútene, nedobrovoľne • neprirodzene • strojene: nasilu, neprirodzene, strojene sa usmiala na muža
3. s použitím všetkých možných prostriedkov • nástojčivo • všemožne: nasilu, nástojčivo, všemožne sa domáhal vstupu do budovy • silou-mocou • za každú cenu • stoj čo stoj: nasilu, silou-mocou ho zdržiavali; za každú cenu, stoj čo stoj sa chcel dostať z domu
1. zakladajúci sa na násilí, spôsobený násilím; nanútený, vynútený, nedobrovoľný: n. postup, n. čin, n-á smrť; n. smiech;
2. zried. robiaci, spôsobujúci násilie, násilnícky: Bol násilná a ľahkých mravov. (Jégé);
násilne prísl. s použitím násilia, nútenia, násilím; nasilu: n. odstrániť, potlačiť niečo; n. sa zasmiať;
násilnosť, -ti ž.
1. násilný čin, násilie, násilenstvo: dopustiť sa n-i;
2. bez mn. č. vlastnosť niečoho násilného: n. úsmevu
násilný príd. spôsobujúci al. používajúci násilie, násilnícky: Ňebuď násilní! (Hor. Lehota DK); Takiho násilniho šloveka som ešte nevidel (Chyžné REV); násilne prísl.: Násilne me fta̋hnúl do nich (Kameňany REV); násilne otvoriť (Bobrovec LM)