násilník -a mn. -ci m. kto sa dopúšťa násilia;
násilnícky príd. i prísl.: n. človek; n. čin násilný; správať sa n.;
násilníctvo -a s.
násilnícky -ka -ke príd.
násilnícky prísl.
násilnícky1 -ka -ke príd. (i voči komu) ▶ používajúci násilie, hrubú fyzickú silu ako donucovací prostriedok; svedčiaci o násilníctve; charakteristický pre násilníka: n. muž; n. čin; násilnícke správanie; mať násilnícke sklony; vymaniť sa z násilníckeho vzťahu; byť n. voči partnerke, deťom; stať sa obeťou násilníckych akcií gangov; pren. Osudový dupot ich čižiem, tá násilnícka hudba známa už celej zmučenej Európe. [A. Baláž]
násilnícky2 prísl. ▶ príznačne pre násilníka, s použitím násilia, hrubej fyzickej sily ako donucovacieho prostriedku: správať sa n. voči manželke; prejavovať sa n.
násilnícky 1. často používajúci násilie (obyč. fyzickú silu) ako donucovací, nátlakový prostriedok; svedčiaci o takej vlastnosti • násilný: trpela pri násilníckom manželovi; mal násilnícku, násilnú povahu • hrubý • tvrdý (vyznačujúci sa bezcitnosťou; op. citlivý, jemný): dieťa privyklo na násilnícke, hrubé, tvrdé zaobchádzanie • surový • krutý • brutálny (používajúci neľudskú formu násilia): násilnícky, surový, krutý vládca; brutálne správanie dozorcu • pejor.: rabiátny • zried. rabiátsky: rabiátny, rabiátsky egoista
2. p. násilný 1
násilný 1. spôsobený al. uskutočnený použitím obyč. fyzickej sily al. iného donucovacieho prostriedku • násilnícky: zomrel násilnou smrťou (op. prirodzenou); lúpežné prepadnutie sa považuje za násilný, násilnícky čin • nútený • nedobrovoľný • vynútený (op. dobrovoľný): násilné, vynútené spoločenské zmeny; nútené, nedobrovoľné odnárodňovanie • krutý • surový • neľudský (pri fyzickom násilí spojenom s krutosťou, bezcitnosťou): násilné, kruté, surové potlačenie vzbury; neľudský zásah polície • expr.: zverský • beštiálny • brutálny • brachiálny: zverské, beštiálne zaobchádzanie s väzňami; brutálny prepad; brachiálna moc
2. p. násilnícky 1 3. p. silený, neprirodzený 1, 2
nedemokratický vyznačujúci sa nedostatkom demokracie (op. demokratický): nedemokratické spoločenské pomery • neslobodný (čo sa týka výberu): nedemokratické, neslobodné voľby • totalitný (úplne bez demokracie): totalitný režim v krajine • násilnícky • despotický (bez obmedzenia moci): násilnícky, despotický spôsob vládnutia
násilník, -a, mn. č. -ci m. kto sa dopúšťa násilia, kto robí násilie: Nie je pekné potlačovať slabšieho a násilníka prepúšťať. (Kal.) Prišiel čas, aby sme sa vzopreli násilníkovi. (Barč);
násilnica, -e, -níc i násilníčka, -y, -čok ž. zried.;
násilnícky
1. príd. zakladajúci sa na násilí, urobený násilím: n. čin;
2. príd. robiaci, spôsobujúci násilie: n. človek;
3. prísl. s použitím násilia, násilne: Zápotočný ju vraj násilnícky zneužil. (Fig.);
násilníctvo, -a str. zried. násilie, násilenstvo (Hviezd.)