Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

náručie -ia s. priestor medzi roztiahnutými rukami; jeho obsah: držať dieťa v n-í, vziať dieťa do n-ia, otvoriť n.; privítať, prijať niekoho, niečo s otvoreným n-ím i fraz. ochotne, rád; (za) n. sena

náručie -čia -čí s.

náručie -čia -čí s. 1. ▶ priestor medzi roztiahnutými rukami: materinské n.; držať, niesť v náručí dieťa; zovrieť niekoho v náručí; prijať, vítať niekoho s otvoreným náručím ↗ i fraz.; vzal ju do svojho náručia; roztvoril n. a objal ju; s plačom sa mi vrhla do náručia; padli si do náručia; syn jej zaspal v náručí; útechu hľadala v mužských náručiach; Matky, ženy a sestry vojakov zasa na staniciach srdcervúco plakali a len nasilu otvárali svoje náručia a vypúšťali z nich svojich synov, mužov a bratov. [P. Jaroš]
2. ▶ množstvo niečoho, ktoré možno vziať do roztiahnutých rúk: n. kvetov; mať plné n. kníh; doniesť za n. raždia, sena; odnášali sme si zo strniska plné náručia kláskov
◘ fraz. náručie lásky láska; náručie smrti smrť; prijať/vítať niekoho, niečo s otvoreným náručím ochotne, s radosťou

náručie, -ia str. i náruč, -e ž.

1. priestor medzi natiahnutými, roztiahnutými rukami: mať, držať niečo (niekoho) v n-í (v n-i), vziať, brať (napr. dieťa) do n-ia (do n-e); vrhnúť sa, hodiť sa niekomu do n-ia (do n-e); vletieť, vbehnúť, padnúť niekomu do n-ia dať sa objať, pren. (i čomu) odovzdať sa al. dostať sa do moci; byť v n-í (v n-i) niekoho; otvoriť n. roztiahnuť ruky na objatie; zovrieť, stisnúť niekoho do n-ia (do n-e); V širokom náručí niesol si trojročného synka. (Fr. Kráľ) Dvíhala hore- dolu prázdnu náruč. (Jégé); pren. bás. n. smrti, spánku, sna smrť, spánok, sen

● vítať, prijať niekoho s otvoreným n-ím (s otvorenou n-ou) milo, vľúdne, srdečne; čakať niekoho s otvoreným n-ím (s otvorenou n-ou) túžobne;

2. množstvo niečoho, ktoré možno vziať do priestoru medzi natiahnutými, roztiahnutými rukami:

náručie s.
1. priestor medzi roztiahnutými rukami: Jój, ve_ďieťä so_mala v náručí! (Žaškov DK); Na Žďár zme išľi, nu_sa nám ponúkľi aj také mlačie (ženy) do náručia a s ňima zme išľi hore (Polerieka MAR); Zobrala ďieťa do náručia a išla od muža (Návojovce TOP); Ná uš potom, pravda, ma zobrav do náručá a kládov ma volaďe (Lapáš NIT); plnuo náručia (Bobrovec LM)
F. nárušie je tu pre ťebej otvorenuo (Kociha RS) - si tu vždy vítaný hosť, návšteva
2. množstvo, ktoré možno vziať na natiahnuté ruky: Doňiesla za dve náručia rážďia (Návojovce TOP); Za náručie doňiesou̯ dreva do kuchiňe (Bánovce n. Bebr.); Mám tam pro kozu ešče ale za dvie náručá sena a šlus (Skalica); Narúb ale za dve náručá dreva (Šípkové PIE); Do náručá nabrala zelini a hodzila kravám (Bošáca TRČ); náručá dreva, kapustnieho lísťa (Pucov DK)

náručie [-ie, -í] s
1. priestor medzi roztiahnutými rukami: wye-ly swedek, zeby dobru častku sena naručzim nosicze braly (D. JASENO 1674); gako pastir do naručj sweho zhromaždj gehnatka (CS 18. st)
2. čoho množstvo, ktoré možno vziať roztiahnutými rukami: drw na warti sstwero naručie (ŽILINA 1710); Pawel zebral nekoliké náručj rožďa (KB 1756); quantum utroque humero capi portarique potest: náručj (PD 18. st)