národovec -vca m. národne cítiaci, národne uvedomený občan; v min. bojovník za národné práva;
národovkyňa -e -kýň ž.;
národovecký príd.;
národovectvo -a s. národné povedomie, vlastenectvo, patriotizmus
národovectvo -va s.
národovectvo -va s. ▶ pocit príslušnosti k danému národu, národné povedomie, hrdosť na vlastný národ, vlastenectvo: viesť mládež k zdravému národovectvu; skrývať sa za falošné n.; netajil sa svojím národovectvom; príhovory sa niesli v duchu myšlienky slovenského národovectva
národovectvo p. vlastenectvo
vlastenectvo láska k vlasti, k národu: úprimné vlastenectvo, prejav vlastenectva • národovectvo • kniž.: patriotizmus • rodoľubstvo • rodomilstvo • zastar. rodoľubie (Škultéty)
národovec, -vca m. uvedomelý, horlivý príslušník národa, vlastenec; národný buditeľ: Štúr, Hurban a Hodža boli veľkí slovenskí národovci;
národovkyňa, -ne, -kýň ž.;
národovectvo, -a str. národné povedomie, uvedomenie, vlastenectvo