národovec -vca m. národne cítiaci, národne uvedomený občan; v min. bojovník za národné práva;
národovkyňa -e -kýň ž.;
národovecký príd.;
národovectvo -a s. národné povedomie, vlastenectvo, patriotizmus
národovec -vca pl. N -vci m.
národovec -vca pl. N -vci m. ▶ kto sa zasadzuje za práva, záujmy národa, národne uvedomelý, cítiaci občan, vlastenec: významný, veľký, oduševnený n.; zanietení národovci; politický program slovenských národovcov; skrývať sa pod maskou národovca; Je to národovec, človek z ľudu, poznám ho dávnejšie ako ty. Ručím zaňho. [A. Brázda]; Nemá právo deliť ľudí na dobrých a zlých národovcov. [Pd 2012] ▷ národovkyňa -ne -kýň ž.: zapálená n.; vydávala sa za národovkyňu
národovec p. vlastenec
vlastenec kto cíti al. prejavuje lásku k vlasti, k národu: nadšený vlastenec • národovec (bojovník za národné práva): národovec telom i dušou • kniž.: patriot • rodoľub • rodomil: slovenský rodoľub, rodomil
národovec, -vca m. uvedomelý, horlivý príslušník národa, vlastenec; národný buditeľ: Štúr, Hurban a Hodža boli veľkí slovenskí národovci;
národovkyňa, -ne, -kýň ž.;
národovectvo, -a str. národné povedomie, uvedomenie, vlastenectvo
národovec m. horlivý vlastenec, bojovník za práva národa, rodoľub: To bou̯ veľkí národovec (Hor. Lehota DK); Náž ňebohí ďetko, to boli velkí národovec (Lapáš NIT)