národnosť -i ž.
1. príslušnosť k národu: občania slovenskej n-i
2. menšinový národ al. časť národa žijúca mimo svojho štátu: n-i v bývalom Uhorsku; rusínska, maďarská n.
3. spoločenstvo ľudí so spoločným jazykom, územím a ekon. životom pred hist. vznikom národa, etnikum;
národnostný príd. k 2, 3: n-á menšina, otázka, politika;
národnostne prísl.
národnostne prísl. ▶ so zreteľom na príslušnosť k určitému národu al. k národnosti, z národnostného hľadiska: n. zmiešané územie; n. i nábožensky tolerantné mesto; obyvateľstvo krajiny je n. jednotné; pochádzať z n. zmiešanej rodiny; n. orientovaná politická strana; pociťovať potrebu n. sa prejavovať; n. motivované trestné činy
národnosť2, -ti ž.
1. príslušnosť k nejakému národu: byť slovenskej, českej, poľskej n-i; Pri svojom otcovi som sa presvedčil, aká ľahostajná je nevzdelanejšiemu človeku národnosť. (Jégé)
2. menšinový národ v štáte (napr. v býv. Uhorsku) al. časť národa žijúca mimo rámca svojho štátu: Úfal som, že Uhorsko obstojí tak, že národnosti dostanú autonómiu. (Jégé)
3. hist. spoločenstvo ľudí historicky sa utvorivšie v procese rozkladu kmeňových zväzov na základe spoločného jazyka a územia a rozvíjajúceho sa spoločenstva hospodárskeho života a kultúry;
národnostný príd. k 2, 3: n-é menšiny, skupiny, n. útlak, n-á otázka;