národnosť -i ž.
1. príslušnosť k národu: občania slovenskej n-i
2. menšinový národ al. časť národa žijúca mimo svojho štátu: n-i v bývalom Uhorsku; rusínska, maďarská n.
3. spoločenstvo ľudí so spoločným jazykom, územím a ekon. životom pred hist. vznikom národa, etnikum;
národnostný príd. k 2, 3: n-á menšina, otázka, politika;
národnostne prísl.
národnostný -ná -né príd.
národnostný -ná -né príd. ▶ vzťahujúci sa na národnosť, príslušnosť k národu al. etniku; týkajúci sa národností; charakterizovaný z hľadiska príslušnosti k jednotlivým národnostiam, (menšinovým) národom: postavenie, práva, jazyk národnostných menšín; národnostná otázka, politika; n. útlak; národnostné zloženie obyvateľov Slovenska; národnostné školstvo; národnostné vysielanie; V našej rodine vládol duch tolerancie, ani vo svojom okolí si nepamätám národnostné problémy. [CN 1998]
národnostný ktorý sa týka národnosti: národnostná menšina • nacionálny: národnostný, nacionálny útlak • etnický (týkajúci sa určitého etnika): etnické boje, konflikty
národnosť2, -ti ž.
1. príslušnosť k nejakému národu: byť slovenskej, českej, poľskej n-i; Pri svojom otcovi som sa presvedčil, aká ľahostajná je nevzdelanejšiemu človeku národnosť. (Jégé)
2. menšinový národ v štáte (napr. v býv. Uhorsku) al. časť národa žijúca mimo rámca svojho štátu: Úfal som, že Uhorsko obstojí tak, že národnosti dostanú autonómiu. (Jégé)
3. hist. spoločenstvo ľudí historicky sa utvorivšie v procese rozkladu kmeňových zväzov na základe spoločného jazyka a územia a rozvíjajúceho sa spoločenstva hospodárskeho života a kultúry;
národnostný príd. k 2, 3: n-é menšiny, skupiny, n. útlak, n-á otázka;