národniar -ra pl. N -ri m.
národniar -ra pl. N -ri m. 1. hist. ▶ člen Slovenskej národnej strany pôsobiacej v r. 1871 – 1938 (v Rakúsko-Uhorsku, neskôr v Československu): Hodža ako zástupca národniarov; s podporou národniarov prevzal vedúcu úlohu v národnoemancipačnom hnutí 2. hovor. ▶ národne cítiaci, uvedomelý človek, vlastenec, národovec: hrdý n.; slovenskí národniari 3. publ. ▶ člen Slovenskej národnej strany založenej r. 1990 a zdôrazňujúcej nadväznosť na historickú Slovenskú národnú stranu: predseda, líder národniarov; snem, volebná kampaň národniarov; patriť k národniarom; kandidovať za národniarov ▷ národniarka -ky -rok ž. k 2, 3: je n., hrdá na svoju vlasť i predkov
národniar, -a m. hovor. nacionalista, člen buržoáznaj národnej strany za predmníchovskej ČSR: Veď všetci sľubujú hory-doly — ľudáci ako národniari. (Fr. Kráľ);
národniarsky príd.;
národniarstvo, -a str.
národniar m. člen národnej strany v predmníchovskej ČSR: Ja som sa zaujímal aj o evanjelikou, aj tíh národňiarou, ešťe aj o komuňistou (Likavka RUŽ); národňiar (Mošovce MAR)