národ -a m.
1. historicky vzniknuté spoločenstvo ľudí so spoločným jazykom, územím, hosp., históriou, kultúrou a psychikou: slovenský n., slovanské, európske n-y; Organizácia Spojených n-ov, skr. OSN
2. národnosť (význ. 3), etnikum: sťahovanie n-ov
3. hovor. ľud, ľudia: na manifestácii bolo veľa n-a
4. hovor. expr. skupina ľudí, pren. i zvierat so spoločnými záujmami, vlastnosťami ap.; spoločnosť, spoločenstvo: rybári sú svojrázny n., ženský n.; vrabce sú nespratný n.;
národný príd.
1. k 1, 2: n. jazyk, n-é jedlá, piesne; v názvoch Slovenské n-é divadlo, Slovenské n-é povstanie ap.
2. vlastenecký, nacionálny: n-é povedomie
3. týkajúci sa národa ako polit. celku, nositeľa št. moci: n. štát, n. program ochrany zdravia, n-é zjednotenie, n-é mužstvo; n-é záujmy; n-é hospodárstvo súhrn odvetví výr. a práce v danej krajine;
národne prísl.: n. povedomý;
národík -a m. zdrob. k 1, 2, 4 i expr.
národ -da pl. N -dy m.
národ -da pl. N -dy m. 1. ▶ najvyššia forma etnického spoločenstva ľudí, ktoré vzniklo na základe spoločného územia, jazyka, kultúry, hospodárstva, historického vývoja, spolupatričnosti, spoločnej identity: slovenský n.; slovanské, severské národy; malé, veľké národy; národy európskeho, ázijského kontinentu; dejiny, kultúra, budúcnosť nášho národa; láska, príslušnosť k národu; spolupráca, priateľstvo medzi národmi; formovanie moderných národov; oslobodenie utláčaného národa; pochopiť mentalitu národa; byť, stáť na čele národa; zjednotiť rozdelený, rozdrobený n.; je to veľmi pracovitý a húževnatý n.; Väčšina pokrmov [pri slávení Pesachu] má trpkú chuť, aby pripomínali osud ťažko skúšaného národa. [VNK 2001] □ polit., hist. československý národ nejestvujúci národ vytvorený ako dobový konštrukt a kodifikovaný ústavou Československej republiky z r. 1920 v zmysle politického národa; politický národ skupina obyvateľov pôvodom z rôznych častí sveta, rôznych národností a rás, ktorá od istého časového obdobia žije v jednom štáte □ Organizácia Spojených národov medzinárodná organizácia na zachovanie mieru a bezpečnosti vo svete a na rozvoj spolupráce medzi krajinami, skr. OSN; Žiadosti slovenského národa program Slovákov zostavený v Liptovskom Sv. Mikuláši r. 1848, adresovaný uhorskej vláde a obsahujúci národnopolitické, demokratické a sociálne požiadavky; Memorandum národa slovenského štátoprávny programový dokument prijatý na národnom verejnom zhromaždení v Turčianskom Sv. Martine v r. 1861, ktorý žiada uhorskú vládu o autonómiu Slovenska a právo používať slovenčinu ako úradný a vyučovací jazyk 2. ▶ etnické, národnostné spoločenstvo, kmeň: staroveké, kočovné národy; nájazdy barbarských národov □ hist. sťahovanie národov obdobie rozsiahlych etnických presunov obyvateľov Európy a Ázie, najmä germánskych a slovanských kmeňov, koncom staroveku a začiatkom stredoveku, ↗ i fraz. 3. iba sg. hovor. ▶ široké vrstvy obyvateľstva, ľudia, ľud vo všeobecnosti; veľké množstvo ľudí: dedinský n.; bolo tam veľa národa; koľko národa sa tu zišlo!; Voľakedy tadiaľto prešlo národa. Ľudia sa tu stretávali, rozprávali. [A. Chudoba]; Tam [v Mikuláši] akoby všetok národ vyšiel do ulíc a nemal čo robiť, nuž korzoval hore-dolu. [P. Jaroš] 4. hovor. expr. ▶ skupina ľudí so spoločnými záujmami, vlastnosťami, spoločenstvo: bezočivý n. nespratníkov; nový album poteší celý muzikantský n.; Nič mi nehovorte, nepoznám študentský národ prvý rok! [J. Puškáš]; pren. Začali vyrábať vtáčie búdky a rozvešiavať ich na stromy, aby vtáčí národ mal ochranu pred zimou. [Sme 1995] ◘ fraz. bibl. [Bohom] vyvolený národ (v Starej zmluve) pôvodne židovský národ rozšírený o Ježišovu cirkev; holubičí národ nevýbojný, mierumilovný, znášanlivý národ; žart. sťahovanie národov masové presuny ľudí, napr. počas sviatkov, dovoleniek ▷ národík -ka pl. N -ky m. zdrob. i expr. k 1, 4: jedenapolmiliónový n.; maličký n. v strede Európy; Uchytiť sliepkam živnosť spred zobáka a s výsmešným štebotom odletieť. Národík nezbedný. [Ľ. Ondrejov]; Je to [sýkorky] hašterivý národík bystrých, obratných a nezbedných všadebolov. [KSl 1958]
ľudia dav, zhromaždenie ľudí • ľud • hovor.: ľudstvo • národ • svet: bolo tam ľudí, ľudstva, ľudu, sveta, že sme ani nič nevideli
ľud 1. najširšie vrstvy obyvateľstva • hovor. národ: styk s ľudom, národom
2. p. ľudia
národ 1. historicky vzniknuté spoločenstvo ľudí so spoločným jazykom, územím, hospodárstvom, históriou, kultúrou, psychikou • odb. etnikum (národné spoločenstvo): európske národy, etniká • kniž. plemeno: slovanské plemená • poet. rod • zastar. al. expr. nácia
2. p. ľud 1 3. p. ľudia
národ1, -a m.
1. historicky sa utvorivšie pevné spoločenstvo jazyka, územia, hospodárskeho života a psychického ustrojenia, ktoré sa prejavuje v spoločenstve kultúry (Stalin): slovenský, český, ruský, nemecký, francúzsky n., slovanské, germánske n-y, európske, ázijské n-y, staroveké n-y, sťahovanie n-ov; Spojené n-y štáty, ktoré sa po druhej svetovej vojne zaviazali starať sa o zachovanie mieru vo svete; Organizácia Spojených národov (OSN);
2. zastar. súhrn príbuzných národov al. národností (napr. u Ľ. Štúra): slovanský n.;
3. hovor. ľud, ľudia: dedinský, pospolitý n.; Izba bola plná národa. (Tim.) Predieral sa národom. (Taj.)
4. hovor. expr. spoločnosť, spoločenská skupina: Ej, veru je to mrcha národ, tí páni. (Jégé) Nevie to nič, tento ženský národ. (Kuk.); herecký národ (Letz); pren. Kvočky už starostlivo kvokajú, zvolávajúc svoj malý národ. (Vám.);
národík, -a m. zdrob. expr.
národ2, -a/-u m. arch. len v spojení od národa/-u od narodenia; oddávna, od nepamäti: On je už od národa chápavejší. (Taj.) V Zubrove od národa o maďarčine ani nechyrovali. (Taj.) Čierneho nemohla vystáť od národu. (Vaj.)
národný p. národ1
národ1 m. (narut) 1. csl ľud, ľudia: Aľe bolo národa f kostoľe, aňi sa šeci ňepomesťiľi dnu (Bodorová MAR); Tam zahlušiľi národu veľa (Detva ZVO); No a ťí žandári, čo tam tode boľi, ľebo tam išlo veľa sveta, ňeveďeľi si s tem národom poraďiťi (V. Lom MK); V Hou̯íči, tam už biu̯o národa (Lopašov SKA); Pre tolkí nároc ca neújde človeku oščipinka massa kúpit (Trenč. Závada TRČ); Náro_ca na jarmeku vaľil do skľepu (Brvnište PB); Na takej majetnosci robilo veľo naroda (Studenec LVO); A keľo to chodzilo narodu na pešo do Prešova! (Fintice PRE); Ja uše hutoru, že utedi veśelši narod buu̯ jak teras (Sobrance) L. ot prvu národa (Detva ZVO) - odnepamäti, odjakživa; pospoľiti narut (Studenec LVO) - jednoduchý, prostý ľud; psí nárot (Mošovce MAR), dzivi narot (Torysa SAB) - nadávka (napr. rodinnému spoločenstvu al. inej skupine ľudí) nekultúrni, nevychovaní ľudia F. bolo tam národu aňi na zhromažďení (Košťany n. Tur. MAR), bolo tam národa aňi maku (Mošovce MAR) - veľmi veľa ľudí 2. historicky vzniknuté spoločenstvo ľudí so spoločnými atribútmi (jazyk, územie, hospodárstvo, história, kultúra, psychika ap.): Slovenskí nárot si vara hodne vitrpel, kím se ak-tag osleboďil (Revúca); Čo zme si už mi, náž nárot - teda Slováci - vitrpeli ot šelikoho, to sa už ňedá aňi povedať (Lapáš NIT); slovenskí nárot (Lukáčovce HLO); národný príd. k 2: náronné jello (Lapáš NIT) L. národní dom (Bobrovec LM) - kultúrny dom; národná strana (Lukáčovce HLO) - politická strana v predmníchovskej ČSR, Slovenská národná strana; národňí víbor (Králiky BB), mesní národní víbor (Lipt. Štiavnica RUŽ) - orgán štátnej moci a správy v období ČSSR
národ2 m. i nároď ž. iba v spoj. s predložkou od narodenie: Ja̋ to mám už od nároďi takú náturu (Kraľovany DK); Od národu je takuo bielo to ďieťa (Bystrička MAR); On ból takí slabí od národu (Bošáca TRČ); od narodu kaľika (Dl. Lúka BAR)
narut p. národ1
národ m 1. (o živočíchoch) druh, plemeno; (o ľuďoch) rod; pohlavie: zemský národ (CC 1655); pro rozmnoženj narodu lidskeho (OP 1685); universitas gentium: wssecka obec národúw (KB 1757) celé ľudstvo; secus: narod (KS 1763); (šnurovačky) ženskeho pohlawy narodu neplodnost spusobugu (ŠD 1784); to bili himery, narod wzteklj a diwokj (PT 1796) F. psí, peský n. v nadávke: ty pse, si pesky narod, nemuzess dokazat s twogim psym narodem, ze ga tebe krivdu urobil (BARDEJOV 1682) 2. rod, príbuzenská, etnická, al. politicko-sociálna jednotka; rodina; čeľaď: zatym gestlyby ucynyl Myklass Medwed prodagny (vinohrad), aby buly slobodny z narodu drozdowskeho prystupyt (TRSTÍN 1594); familia: domownj čeled, rodina, národ (ASl 1740); teba (Noema) sem wiďel sprawedliwého w národu tomto (KB 1757); gentilis tuus est: z twého národu gest; vetus et honorata familia: dawny a chwalihodny narod (KS 1763) 3. spoločensko-náboženská jednotka, príslušnosť: mi kresztanski národ (HPS 1752) 4. bibl obyč. pl n-y, n-ové pohania (op. ku kresťanskému národu ako vyvolenému): Zidowe a giny narodowe (BAg 1585); wssycknj národowe, kteriž zapominagj na Boha (SK 1697); rozehnal wás mezy národj, ktere ho neznagu (KB 1757) L. celý modlárský národ na prawu wjru se obratil (WU 1750) modloslužobníci; doktor, učiteľ n-ov apoštol Pavol: slisste, co mluwy včitel naroduw (MS 1758); čytag Pawla, naroduw doktora (GŠ 1758) 5. ľudské pokolenie; generácia: to ať gest poznamenanó, weku prysstyho narodům zaňechano (CC 1655); tjto sú národi Semowe (KB 1757); generatio: narod; cunabula gentis: počátek národuw (KS 1763) kolíska ľudstva L. od národu do národu opústaťená bude (zem) (KB 1757) z pokolenia na pokolenie 6. historické spoločenstvo ľudí toho istého jazyka a spravidla aj toho istého územia, národnosť: skrz rozlicžnost jazikuw wsse narody w gednote wiery zhromáždyl (BAg 1585); s bližnjm mým, zwlassť slowutným narodem slowenskym (SiP 1683); patria: zem národu (KS 1763); (kniha) k zalybeni a užitku slowenského národu (PT 1778); abi roskas králowski na narode ciganskem ku konci priwedeni bil (B. BYSTRICA 1779) F. w gednom kralostwy dwuch naroduw panstwj spusobuge skazu wssem (BV 1652) 7. ľud, ľudia: narodi chotarne (:gentes finitimae:) w chotarech a mezyach sa suďa (KoB 1666) obyvatelia; comitia: národu sgjžděnj (WU 1750); -ný1, -ový príd 1. patriaci k tomu istému rodu al. národu: genticus: národowy, kdo z ňegakého národu pocháza; gentilitius: čo z gedného národu aneb pokoleňa pocházá, rodowy, národowy (KS 1763) 2. vzťahujúci sa k širokým vrstvám národa, ľudu: Vménj cžasu ku prospěchu mládeži národnych sskol (UČ 1781); skwostnost nazjwana bjwa znakem sličneg ozdoby, palerownjkem narodnjch mrawu (PT 1796) 3. týkajúci sa vzájomných vzťahov medzi národmi, medzinárodný: (zlato) do tich kragin se prenassa, kde watssu cenu ma. A toto narodne handlowanj predstanowenim poradkem prekaziti widime (NJ 1786-88); -e prísl pohansky: gentiliter: po pohánsky, národňe, po národu pohánskem (KS 1763)
národný1 p. národ
národový p. národ