Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst un

národ -a m.

1. historicky vzniknuté spoločenstvo ľudí so spoločným jazykom, územím, hosp., históriou, kultúrou a psychikou: slovenský n., slovanské, európske n-y; Organizácia Spojených n-ov, skr. OSN

2. národnosť (význ. 3), etnikum: sťahovanie n-ov

3. hovor. ľud, ľudia: na manifestácii bolo veľa n-a

4. hovor. expr. skupina ľudí, pren. i zvierat so spoločnými záujmami, vlastnosťami ap.; spoločnosť, spoločenstvo: rybári sú svojrázny n., ženský n.; vrabce sú nespratný n.;

národný príd.

1. k 1, 2: n. jazyk, n-é jedlá, piesne; v názvoch Slovenské n-é divadlo, Slovenské n-é povstanie ap.

2. vlastenecký, nacionálny: n-é povedomie

3. týkajúci sa národa ako polit. celku, nositeľa št. moci: n. štát, n. program ochrany zdravia, n-é zjednotenie, n-é mužstvo; n-é záujmy; n-é hospodárstvo súhrn odvetví výr. a práce v danej krajine;

národne prísl.: n. povedomý;

národík -a m. zdrob. k 1, 2, 4 i expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
národ ‑a m.; národný; národne prísl.; národík ‑a m.

národ -da pl. N -dy m.

národ -da pl. N -dy m. 1. ▶ najvyššia forma etnického spoločenstva ľudí, ktoré vzniklo na základe spoločného územia, jazyka, kultúry, hospodárstva, historického vývoja, spolupatričnosti, spoločnej identity: slovenský n.; slovanské, severské národy; malé, veľké národy; národy európskeho, ázijského kontinentu; dejiny, kultúra, budúcnosť nášho národa; láska, príslušnosť k národu; spolupráca, priateľstvo medzi národmi; formovanie moderných národov; oslobodenie utláčaného národa; pochopiť mentalitu národa; byť, stáť na čele národa; zjednotiť rozdelený, rozdrobený n.; je to veľmi pracovitý a húževnatý n.; Väčšina pokrmov [pri slávení Pesachu] má trpkú chuť, aby pripomínali osud ťažko skúšaného národa. [VNK 2001]polit., hist. československý národ nejestvujúci národ vytvorený ako dobový konštrukt a kodifikovaný ústavou Československej republiky z r. 1920 v zmysle politického národa; politický národ skupina obyvateľov pôvodom z rôznych častí sveta, rôznych národností a rás, ktorá od istého časového obdobia žije v jednom štáte □ Organizácia Spojených národov medzinárodná organizácia na zachovanie mieru a bezpečnosti vo svete a na rozvoj spolupráce medzi krajinami, skr. OSN; Žiadosti slovenského národa program Slovákov zostavený v Liptovskom Sv. Mikuláši r. 1848, adresovaný uhorskej vláde a obsahujúci národnopolitické, demokratické a sociálne požiadavky; Memorandum národa slovenského štátoprávny programový dokument prijatý na národnom verejnom zhromaždení v Turčianskom Sv. Martine v r. 1861, ktorý žiada uhorskú vládu o autonómiu Slovenska a právo používať slovenčinu ako úradný a vyučovací jazyk
2. ▶ etnické, národnostné spoločenstvo, kmeň: staroveké, kočovné národy; nájazdy barbarských národovhist. sťahovanie národov obdobie rozsiahlych etnických presunov obyvateľov Európy a Ázie, najmä germánskych a slovanských kmeňov, koncom staroveku a začiatkom stredoveku, ↗ i fraz.
3. iba sg. hovor. ▶ široké vrstvy obyvateľstva, ľudia, ľud vo všeobecnosti; veľké množstvo ľudí: dedinský n.; bolo tam veľa národa; koľko národa sa tu zišlo!; Voľakedy tadiaľto prešlo národa. Ľudia sa tu stretávali, rozprávali. [A. Chudoba]; Tam [v Mikuláši] akoby všetok národ vyšiel do ulíc a nemal čo robiť, nuž korzoval hore-dolu. [P. Jaroš]
4. hovor. expr. ▶ skupina ľudí so spoločnými záujmami, vlastnosťami, spoločenstvo: bezočivý n. nespratníkov; nový album poteší celý muzikantský n.; Nič mi nehovorte, nepoznám študentský národ prvý rok! [J. Puškáš]; pren. Začali vyrábať vtáčie búdky a rozvešiavať ich na stromy, aby vtáčí národ mal ochranu pred zimou. [Sme 1995]
fraz. bibl. [Bohom] vyvolený národ (v Starej zmluve) pôvodne židovský národ rozšírený o Ježišovu cirkev; holubičí národ nevýbojný, mierumilovný, znášanlivý národ; žart. sťahovanie národov masové presuny ľudí, napr. počas sviatkov, dovoleniek
národík -ka pl. N -ky m. zdrob. i expr. k 1, 4: jedenapolmiliónový n.; maličký n. v strede Európy; Uchytiť sliepkam živnosť spred zobáka a s výsmešným štebotom odletieť. Národík nezbedný. [Ľ. Ondrejov]; Je to [sýkorky] hašterivý národík bystrých, obratných a nezbedných všadebolov. [KSl 1958]

-d/2159363±13498 5.24: substantíva m. neživ. N+A sg. 476671→476594
+1195
−1381
pohľad/43533 d/22786 prípad/18763 dôvod/18719 úrad/17313 príklad/12250 rad/11822 osud/11164 bod/10859 národ/9226 obchod/9147 víkend/8633 základ/8545 hrad/8502 nápad/8463 ľud/8096 fond/7703 úvod/7221 odchod/7049 východ/7021 pôvod/6904 príchod/6761 obed/6629 prúd/6001 preklad/5954 Poprad/5406 prehľad/5405 západ/5282 trend/5074 rekord/4969 prechod/4821 výhľad/4555 d/4410 predpoklad/4342 (332/143266)

-od/878798±184 22.27: substantíva m. neživ. N+A sg. 128453 dôvod/18719 bod/10859 národ/9226 obchod/9147 úvod/7221 odchod/7049 východ/7021 pôvod/6904 príchod/6761 prechod/4821 rod/3764 sprievod/2681 chod/2577 vchod/2527 rozvod/2234 závod/2093 pochod/1786 (56/23063)

ľudia dav, zhromaždenie ľudí • ľudhovor.: ľudstvonárodsvet: bolo tam ľudí, ľudstva, ľudu, sveta, že sme ani nič nevideli


ľud 1. najširšie vrstvy obyvateľstva • hovor. národ: styk s ľudom, národom

2. p. ľudia


národ 1. historicky vzniknuté spoločenstvo ľudí so spoločným jazykom, územím, hospodárstvom, históriou, kultúrou, psychikou • odb. etnikum (národné spoločenstvo): európske národy, etnikákniž. plemeno: slovanské plemenápoet. rodzastar. al. expr. nácia

2. p. ľud 1 3. p. ľudia

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

národ1, -a m.

1. historicky sa utvorivšie pevné spoločenstvo jazyka, územia, hospodárskeho života a psychického ustrojenia, ktoré sa prejavuje v spoločenstve kultúry (Stalin): slovenský, český, ruský, nemecký, francúzsky n., slovanské, germánske n-y, európske, ázijské n-y, staroveké n-y, sťahovanie n-ov; Spojené n-y štáty, ktoré sa po druhej svetovej vojne zaviazali starať sa o zachovanie mieru vo svete; Organizácia Spojených národov (OSN);

2. zastar. súhrn príbuzných národov al. národností (napr. u Ľ. Štúra): slovanský n.;

3. hovor. ľud, ľudia: dedinský, pospolitý n.; Izba bola plná národa. (Tim.) Predieral sa národom. (Taj.)

4. hovor. expr. spoločnosť, spoločenská skupina: Ej, veru je to mrcha národ, tí páni. (Jégé) Nevie to nič, tento ženský národ. (Kuk.); herecký národ (Letz); pren. Kvočky už starostlivo kvokajú, zvolávajúc svoj malý národ. (Vám.);

národík, -a m. zdrob. expr.


národ2, -a/-u m. arch. len v spojení od národa/-u od narodenia; oddávna, od nepamäti: On je už od národa chápavejší. (Taj.) V Zubrove od národa o maďarčine ani nechyrovali. (Taj.) Čierneho nemohla vystáť od národu. (Vaj.)

národný p. národ1


národ1 m. (narut)
1. csl ľud, ľudia: Aľe bolo národa f kostoľe, aňi sa šeci ňepomesťiľi dnu (Bodorová MAR); Tam zahlušiľi národu veľa (Detva ZVO); No a ťí žandári, čo tam tode boľi, ľebo tam išlo veľa sveta, ňeveďeľi si s tem národom poraďiťi (V. Lom MK); V Hou̯íči, tam už biu̯o národa (Lopašov SKA); Pre tolkí nároc ca neújde človeku oščipinka massa kúpit (Trenč. Závada TRČ); Náro_ca na jarmeku vaľil do skľepu (Brvnište PB); Na takej majetnosci robilo veľo naroda (Studenec LVO); A keľo to chodzilo narodu na pešo do Prešova! (Fintice PRE); Ja uše hutoru, že utedi veśelši narod buu̯ jak teras (Sobrance)
L. ot prvu národa (Detva ZVO) - odnepamäti, odjakživa; pospoľiti narut (Studenec LVO) - jednoduchý, prostý ľud; psí nárot (Mošovce MAR), dzivi narot (Torysa SAB) - nadávka (napr. rodinnému spoločenstvu al. inej skupine ľudí) nekultúrni, nevychovaní ľudia
F. bolo tam národu aňi na zhromažďení (Košťany n. Tur. MAR), bolo tam národa aňi maku (Mošovce MAR) - veľmi veľa ľudí
2. historicky vzniknuté spoločenstvo ľudí so spoločnými atribútmi (jazyk, územie, hospodárstvo, história, kultúra, psychika ap.): Slovenskí nárot si vara hodne vitrpel, kím se ak-tag osleboďil (Revúca); Čo zme si už mi, náž nárot - teda Slováci - vitrpeli ot šelikoho, to sa už ňedá aňi povedať (Lapáš NIT); slovenskí nárot (Lukáčovce HLO); národný príd. k 2: náronné jello (Lapáš NIT)
L. národní dom (Bobrovec LM) - kultúrny dom; národná strana (Lukáčovce HLO) - politická strana v predmníchovskej ČSR, Slovenská národná strana; národňí víbor (Králiky BB), mesní národní víbor (Lipt. Štiavnica RUŽ) - orgán štátnej moci a správy v období ČSSR


národ2 m. i nároď ž. iba v spoj. s predložkou od narodenie: Ja̋ to mám už od nároďi takú náturu (Kraľovany DK); Od národu je takuo bielo to ďieťa (Bystrička MAR); On ból takí slabí od národu (Bošáca TRČ); od narodu kaľika (Dl. Lúka BAR)


narut p. národ1

národ m
1. (o živočíchoch) druh, plemeno; (o ľuďoch) rod; pohlavie: zemský národ (CC 1655); pro rozmnoženj narodu lidskeho (OP 1685); universitas gentium: wssecka obec národúw (KB 1757) celé ľudstvo; secus: narod (KS 1763); (šnurovačky) ženskeho pohlawy narodu neplodnost spusobugu (ŠD 1784); to bili himery, narod wzteklj a diwokj (PT 1796)
F. psí, peský n. v nadávke: ty pse, si pesky narod, nemuzess dokazat s twogim psym narodem, ze ga tebe krivdu urobil (BARDEJOV 1682)
2. rod, príbuzenská, etnická, al. politicko-sociálna jednotka; rodina; čeľaď: zatym gestlyby ucynyl Myklass Medwed prodagny (vinohrad), aby buly slobodny z narodu drozdowskeho prystupyt (TRSTÍN 1594); familia: domownj čeled, rodina, národ (ASl 1740); teba (Noema) sem wiďel sprawedliwého w národu tomto (KB 1757); gentilis tuus est: z twého národu gest; vetus et honorata familia: dawny a chwalihodny narod (KS 1763)
3. spoločensko-náboženská jednotka, príslušnosť: mi kresztanski národ (HPS 1752)
4. bibl obyč. pl n-y, n-ové pohania (op. ku kresťanskému národu ako vyvolenému): Zidowe a giny narodowe (BAg 1585); wssycknj národowe, kteriž zapominagj na Boha (SK 1697); rozehnal wás mezy národj, ktere ho neznagu (KB 1757)
L. celý modlárský národ na prawu wjru se obratil (WU 1750) modloslužobníci; doktor, učiteľ n-ov apoštol Pavol: slisste, co mluwy včitel naroduw (MS 1758); čytag Pawla, naroduw doktora (GŠ 1758)
5. ľudské pokolenie; generácia: to ať gest poznamenanó, weku prysstyho narodům zaňechano (CC 1655); tjto sú národi Semowe (KB 1757); generatio: narod; cunabula gentis: počátek národuw (KS 1763) kolíska ľudstva
L. od národu do národu opústaťená bude (zem) (KB 1757) z pokolenia na pokolenie
6. historické spoločenstvo ľudí toho istého jazyka a spravidla aj toho istého územia, národnosť: skrz rozlicžnost jazikuw wsse narody w gednote wiery zhromáždyl (BAg 1585); s bližnjm mým, zwlassť slowutným narodem slowenskym (SiP 1683); patria: zem národu (KS 1763); (kniha) k zalybeni a užitku slowenského národu (PT 1778); abi roskas králowski na narode ciganskem ku konci priwedeni bil (B. BYSTRICA 1779)
F. w gednom kralostwy dwuch naroduw panstwj spusobuge skazu wssem (BV 1652)
7. ľud, ľudia: narodi chotarne (:gentes finitimae:) w chotarech a mezyach sa suďa (KoB 1666) obyvatelia; comitia: národu sgjžděnj (WU 1750); -ný1, -ový príd
1. patriaci k tomu istému rodu al. národu: genticus: národowy, kdo z ňegakého národu pocháza; gentilitius: čo z gedného národu aneb pokoleňa pocházá, rodowy, národowy (KS 1763)
2. vzťahujúci sa k širokým vrstvám národa, ľudu: Vménj cžasu ku prospěchu mládeži národnych sskol (UČ 1781); skwostnost nazjwana bjwa znakem sličneg ozdoby, palerownjkem narodnjch mrawu (PT 1796)
3. týkajúci sa vzájomných vzťahov medzi národmi, medzinárodný: (zlato) do tich kragin se prenassa, kde watssu cenu ma. A toto narodne handlowanj predstanowenim poradkem prekaziti widime (NJ 1786-88); -e prísl pohansky: gentiliter: po pohánsky, národňe, po národu pohánskem (KS 1763)


národný1 p. národ


národový p. národ

Národ Národ
národ
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) národ
G (bez) národa
D (k) národu
A (vidím) národ
L (o) národe
I (s) národom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) národy
G (bez) národov
D (k) národom
A (vidím) národy
L (o) národoch
I (s) národmi

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum NÁMESTIE SLOV.NÁROD.POVSTANIA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
TRNAVA
Urbanonymum SLOV. NÁROD. POVSTANIA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
BUDČA
Urbanonymum SLOV.NÁROD.POVSTANIA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
STAKČÍN

Zvukové nahrávky niektorých slov

ako žijú národy, čo comment les peuples qui
a ktoré požierajú národ et dévorent le peuple
lodí všetkých národov, ktoré navires de toutes nations qui
národa, im boli úplne peuple, leur étaient entièrement
národ môj, nadviazal som mon peuple, j'ai renoué
národom, ktoré ich nepoznajú peuples qui les ignorent
nič spoločné s národmi rien en commun avec les peuples
rozhodli medzi našimi národmi décidaient entre nos peuples
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu