nárek -u m. nariekanie: bolestný n.
nárek -ku pl. N -ky m.
nárek -ku pl. N -ky m. 1. (i nad kým, nad čím) ▶ hlasné vzlykanie a slzy vyvolané bolesťou, žiaľom, nariekanie, hlasitý plač: žalostný, zúfalý n. matky nad smrťou syna; n. nad obeťami katastrofy; utíšiť n. dieťaťa; doliehal k nim n. odsúdených; pustila sa do srdcervúceho náreku; zovšadiaľ sa ozývalo kvílenie a n.; Najprv tíško plakala, potom hlasnejšie, až prepukla do hysterického náreku. [I. Habaj] □ Múr nárekov zvyšok západnej steny Jeruzalemského chrámu, jedno z najposvätnejších miest židov, ↗ i fraz. 2. obyč. pl. náreky (i nad čím; na čo) ▶ citový prejav veľkej nespokojnosti s niečím, sťažovanie sa, ponosovanie sa, žalovanie sa; syn. nariekanie, bedákanie, horekovanie: n. nad ťažkým osudom; náreky nad nízkou účasťou voličov; náreky na neochotu, na nepriazeň osudu, na nedostatok financií; nemám chuť počúvať tvoje náreky; márnil energiu večnými nárekmi; Tí, ktorí majú v rukách moc, nepočúvajú ani naše náreky, ani naše prosby. [V. Mináč]; Nechajme náreky nad svetom, iný už asi nebude. [PCR 2003] □ bibl. Náreky jedna z poetických kníh Starého zákona napísaná po spustošení Jeruzalema, Žalospevy ◘ fraz. publ. múr nárekov a) miesto al. symbol veľkého utrpenia b) miesto, kde sa možno prísť sťažovať, vyžalovať
nárek 1. p. plač 2. p. sťažnosť
plač slzami prejavený pocit žiaľu, bolesti • nárek: bolestný plač, nárek nad stratou otca • expr.: fňukot • fňuk • fikot (prerývaný plač): ozýval sa ženský fňukot, fikot • vzlyk • vzlykot (prerušovaný plač): potláčať vzlyk, vzlykot • poet. osrk (Hviezdoslav) • expr.: bľakot • bľak • expr. rev (silný plač): pustiť sa do revu • expr.: ryk • rykot • výlev (reč spojená s plačom): nebudem počúvať jej výlevy • hovor. lamenty (Urban) • poet. kviľba (Figuli) • hovor. lamentácia
sťažnosť prejav nesúhlasu, nespokojnosti s niekým, s niečím: podať písomnú sťažnosť na ministerstvo • ponosa: na nájomníka prišla ponosa • žaloba: stále počúvam na teba žaloby; podať žalobu (obvinenie pred súdom) • nárek • expr.: lamentácie • lamenty: jednostaj počúvam lamentácie • zastar. sťažoba (Kalinčiak) • arch. žehra (Kukučín) • práv. rekurz (sťažnosť proti rozhodnutiu súdu al. úradu)
nárek, -u m. hlasný plač, bedákanie, horekovanie, nariekanie: bolestný, veľký, zúfalý n., dať sa, pustiť sa do n-u; V dedina sa rozniesol nárek. (Hor.); pren. bás. n. vetra, víchrica, umieráčika
nárek m. strsl, miest. zsl i vsl plač, bedákanie: O_tích čás počuď v dachtorú noc po_dzemou veľkí nárek (Nižná TRS); Prišľi s plačom, nárekom, že aňi ňevieme, čo sa stalo (Lešť MK); Venku na dvóre som bola, ke_con začula velikí nárek (Lapáš NIT); Naras pribehla jedna žena z nárekom (Predmier BYT); narik (Remeniny GIR) L. dušičkové náreki (Újazd TRČ) - plač duchov F. takí náreg robila šva strach (Kameňany REV), šaďe nastáu̯ nárek, lem tak srcu dochoďilo (Čelovce MK) - veľké bedákanie, oplákavanie
nárek m čes zlá povesť: infamia: zlá powést, nářek (GrP 1771)