nárečie -ia s. štruktúrny jazykový útvar (ako forma národného jazyka), ktorým sa dorozumieva pôv. obyvateľstvo na menšom území, dialekt: západoslovenské, stredoslovenské, východoslovenské n-ia, rozprávať n-ím;
nárečový príd.: n-é prvky;
nárečovo, nárečove prísl.
nárečovo, zried. nárečove prísl. 1. ▶ so zreteľom na nárečie al. nárečia: n. diferencovaný jazyk; n. jednotné územie; n. patrí toto územie k západnému Slovensku; Nárečovo sa slovenčina delí na tri základné oblasti: západnú, strednú a východnú. [Pm 1985]; Záhoráci mali k nemu [k českému jazyku] nárečovo blízko. [LT 1998] 2. ▶ v nárečí: dorozumieť sa s n. hovoriacim Slovákom; petržlen, n. patružlen, petržal, petržel, petruška
nárečie, -ia str. lingv.
1. súhrn jazykových prostriedkov, ktoré používa istá, územne al. sociálne vymedzená skupina ľudí toho istého národa na dorozumievanie, dialekt: zemepisné, sociálne n-ia, stredoslovenské, západoslovenské n-ia;
2. zastar. jeden z jazykov nejakej jazykovej rodiny (napr. v chápaní Ľ. Štúra);
nárečový príd.;
nárečove/-o prísl.