nárečie -ia s. štruktúrny jazykový útvar (ako forma národného jazyka), ktorým sa dorozumieva pôv. obyvateľstvo na menšom území, dialekt: západoslovenské, stredoslovenské, východoslovenské n-ia, rozprávať n-ím;
nárečový príd.: n-é prvky;
nárečovo, nárečove prísl.
nárečový -vá -vé príd.
nárečový -vá -vé príd. ▶ vzťahujúci sa na nárečie, formu národného jazyka používanú na menšom území, dialektový: nárečové prvky, slová; nárečové tvary slov; n. slovník; nárečová lexika; n. výskum; nárečové oblasti; charakteristika východoslovenskej nárečovej skupiny; Z variantných nárečových podôb raž, rež, rož stalo sa spisovným slovom stredoslovenské znenie raž. [SJLŠ 1999]
nárečie, -ia str. lingv.
1. súhrn jazykových prostriedkov, ktoré používa istá, územne al. sociálne vymedzená skupina ľudí toho istého národa na dorozumievanie, dialekt: zemepisné, sociálne n-ia, stredoslovenské, západoslovenské n-ia;
2. zastar. jeden z jazykov nejakej jazykovej rodiny (napr. v chápaní Ľ. Štúra);
nárečový príd.;
nárečove/-o prísl.
nárečový p. nárečie