náraz -u m. prudký dotyk predmetov, z kt. sa aspoň 1 pohybuje, úder: silný, tupý n., n-y víchrice, vĺn;
nárazový príd.: n-á vŕtačka, n. vietor; n-á práca nárazovitá;
nárazovo prísl.;
nárazovosť -i ž.
náraz -zu pl. N -zy m.
náraz -zu pl. N -zy m. 1. (i na čo; do čoho) ▶ prudký dotyk dvoch telies, z ktorých aspoň jedno je v pohybe: čelný, bočný n.; n. na mantinel; n. do zvodidiel; spätný n. zbrane spätný pohyb zbrane pri výstrele; pocítiť silný n. zozadu, priamo pod koleno; tlmiť nárazy; po náraze sa auto vznietilo; dieťa utrpelo n. do hlavy; hodinky odolné proti nárazu; pri náraze na dno došlo k poškodeniu lode; Jeho hlas sa strácal v nárazoch a škripote kolies. [J. Kot]; Stále cítil tvrdé nárazy zvuku na bubienky. [RAK 2001] 2. ▶ krátkodobé zosilnenie intenzity niečoho, obyč. sily, rýchlosti vetra: nárazy morských vĺn hnaných na pobrežie; stovky stromov neodolali prudkým nárazom víchrice; Teplý vietor, ktorý akoby stále silnel, mu v nárazoch prinášal zdrapy melódie. [J. Balco]; Zmietala sa v nárazoch akéhosi vnútorného napätia. [P. Glocko]
náraz prudký dotyk predmetov, z ktorých sa aspoň jeden pohybuje: pocítil som silný náraz • nápor: náraz, nápor vetra • zrážka (prudký náraz pohybujúcich sa telies do seba): zvuk pri zrážke vozňov • karambol (pri biliarde náraz gule na dve ostatné) • úder • hovor. rana: prudký úder, prudká rana do tváre
p. aj úder 1
úder 1. prudké narazenie, udretie niečoho na niečo; takto spôsobený zvuk: údery palicou, pravidelné údery srdca, údery hromu; pocítiť silný úder • náraz: dostať náraz do nohy • zásah: zásah päsťou do tváre • hovor. rana: dostať ranu do hlavy • expr.: buchnát • búchanec • štuchanec (úder päsťou do chrbta): dať niekomu buchnát, štuchanec do rebier • hovor. expr. buchta • det. packa (slabší úder): dať dieťaťu packu na dlaň • expr. štulec (Jégé) • expr. drganec (Gráf) • hovor. expr. šupa
2. p. útok 1 3. p. katastrofa, tragédia 2
náraz, -u m.
1. prudký úder predmetu o predmet: silný, prudký, tupý, tlmený n.; n-y konských kopýt o zem; Drevo zaprašťalo pod mocnými nárazmi sekery. (Urb.)
2. nápor, nával: n. vetra, víchrice; (Bašta) vzdoruje času a jeho nárazom. (Kuk.) Jurka pridusil nečakaný náraz sladkej ťarchy. (Gráf)
3. prudký podnet, popud, impulz: Akým nárazom zobudil sa v ňom národný cit, nemohli sme sa dočítať. (Vaj.)
4. lek. rýchly, silný, prudký účinok liečiva: terapeutický n., liečba v n-och;
5. hud. druh melodickej ozdoby: krátky, dlhý n.;
nárazový príd. k 1, 2, 4: tech. n-á vŕtačka; n-é zaťaženie občas veľké; fyz. n-á sila, n-á pevnosť; meteor. n. vietor; n-é práce, n-é úlohy ktoré treba rýchlo, neodkladne vykonať; n-á akcia rýchle zorganizovanie niečoho; lek. n-á liečba
náraz1 m. 1. čiast. strsl, jzsl prudké narazenie predmetu na predmet: Ňečakau̯ náras psa, nuš padou̯ ako poťaťí (Králiky BB); Do tích vrát to uderilo a ot toho teda nárazu to leťelo akurát na naše vráta (Skalica); Já som išól trapom vella téj fóri a zaprel som ím o os a ot toho nárazu som vilecel z rebrináka (Brestovany TRN) 2. úder; opuchlina od úderu: Pri chuodzi si človek narobí nárazi na nohe a to sa zbieralo (Kňažia DK); Jójdanki, šak ma ten náras ukrutánski bolí! (Myjava)
náraz2 m. zried. veľká chlpatá húsenica: Eščech takí náras nevidel, jako tothlaj f sade na slifke (Myjava)