nápravný príd. určený na nápravu, týkajúci sa jej: n-é prostriedky, opatrenie; n-á gymnastika; n-á výchova (mládeže);
nápravne prísl.: pôsobiť n.
nápravný -ná -né príd.
nápravný -ná -né príd. i práv. ▶ súvisiaci s nápravou1, so zmenou k lepšiemu al. s odčinením príčin zlého stavu niečoho; určený na nápravu1; majúci za cieľ nápravu1: nápravné prostriedky; n. charakter práce; nápravná činnosť; nápravná výchova výchovné pôsobenie na človeka s poruchami správania a pod.; nápravné zariadenia pre mladistvých; podniknúť nápravné opatrenia
nápravnovýchovný týkajúci sa nápravnej výchovy: nápravnovýchovný ústav • hovor.: nápravný • polepšovací
nápravný p. nápravnovýchovný; rehabilitačný 1
rehabilitačný 1. určený, zameraný na fyzickú nápravu, obnovu • nápravný: rehabilitačné, nápravné cvičenia
2. p. očistný
nápravný príd. smerujúci k náprave, určený na nápravu, týkajúci sa nápravy: n-é opatrenie, n. účinok; práv. n. trest; tel. n-é cviky, n-á gymnastika;
nápravne prísl. zried.: pôsobiť n.
nápravný príd 1. smerujúci k náprave, k zlepšeniu: reparabilis: poprawny, náprawny (KS 1763) 2. kt. lieči, liečivý: elaterium: napráwny nástrog, lekárstwi (KS 1763) 3. kt. niečo riadi, spravuje: gubernatrix: rjdjtelkyna, žena naprawná (KS 1763) 4. kt. usmerňuje, usmerňujúci, vzorový: chorobotes: naprawná mjra (KS 1763); subst n. m správca: politicus: mestsky náprawny (KS 1763)