nápaditý príd. hovor. bohatý na nápady, vynachádzavý: n-á vzorka, n. program;
nápadito prísl.;
nápaditosť -i ž.
nápadito 2. st. -tejšie prísl.
nápadito 2. st. -tejšie prísl. ▶ pútavým, netradičným, nápaditým spôsobom, s uplatnením originálnych nápadov; syn. vynachádzavo, dôvtipne: n. aranžované skladby; n. pomenovať nový výrobok; vie nápaditejšie skombinovať farby oblečenia; [Herec] hral na prvý pohľad ľahko a nápadito. [P. Jaroš]; Skôr elegantne a konzervatívne než nápadito je riešená prístrojovka [automobilu]. [HN 2007]