námorník -a mn. -ci m. člen posádky na (námornej) lodi;
námorníčka -y -čok ž.;
námornícky príd. i prísl.: n-a služba;
námorníctvo -a s.
1. súhrn plavidiel a ich posádok: vojenské, obchodné n.
2. povolanie námorníka
námorníctvo -va s.
námorníctvo -va -tiev s. 1. iba sg. ▶ organizovaný súhrn námorných nákladných a osobných lodí a ich posádok zabezpečujúci prepravu osôb a nákladov: obchodné n.; študovať históriu námorníctva; prihlásiť sa, vstúpiť do námorníctva; Umožnila im [admiralita] vrátiť sa do služieb námorníctva. [V. Krupa] 2. voj. ▶ námorné zložky ozbrojených síl štátu: vojenské n.; dôstojník, veliteľstvo ruského námorníctva; lietadlové lode amerického námorníctva; slúžiť v námorníctve; Atómové ponorky prevádzkujú námorníctva piatich krajín. [HN 2007] 3. iba sg. ▶ činnosť, zamestnanie námorníka: študenti námorníctva; zostal verný námorníctvu
námorníctvo súhrn plavidiel a ich posádok • hovor. zastar. marína • zastar. mornárstvo
námorník, -a, mn. č. -ci m. príslušník, člen posádky morskej lode;
námorníčka, -y, -čok ž.;
námornícky príd.: n. oblek, n-e povolanie;
námorníctvo, -a str.
1. súhrn námorných plavidiel a posádok nejakého štátu: vojenské, obchodné n.;
2. hromad. námorníci;
3. zried. námornícke povolanie, zamestnanie
námorníctvo s. súhrn plavidiel a ich posádok: Potom som narukovau̯ g námorníctvu štrnáctom (Žarnovica NB)