námestník -a mn. -ci m. zástupca (vyššej funkcie): n. ministra, riaditeľa;
námestníčka -y -čok ž.;
námestnícky príd.;
námestníctvo -a s. funkcia námestníka
námestník -ka pl. N -íci G -kov m.
námestník -ka pl. N -íci G -kov m. ▶ zástupca riadiaceho pracovníka vo vyššej funkcii: ekonomický, obchodný, technický, výrobný n. riaditeľa podniku; n. generálneho prokurátora; vymenovať, odvolať námestníka; primátora zastupuje prvý n. a ďalší dvaja námestníci; Ani sa mu nesnívalo, že raz bude námestníkom. [L. Ťažký]; Konečne si jeden správny námestník skúsil, čo je makať v noci ako námezdník. [Ľ. Feldek] □ Kristov námestník nástupca apoštola Petra na pápežskom stolci, pápež (v rímskokatolíckej cirkvi) ▷ námestníčka -ky -čok ž.: n. primátora; Máte perspektívu stať sa technológom závodu, námestníčkou. [M. Danieliszová-Jesenická]
námestník p. zástupca 1
zástupca 1. kto niekoho zastupuje: zástupca riaditeľa • námestník (zástupca vyššej funkcie): námestník ministra • náhradník • náhrada (osoba majúca niekoho nahradiť, zastúpiť): mať v práci náhradníka, poslať za seba náhradu • zastar.: zastupiteľ • zástupník • kniž. substitút (Mráz)
2. kto vystupuje v niečom mene: zástupcovia politických strán a hnutí • predstaviteľ: predstavitelia mesta • reprezentant: na konferencii sa zúčastnili reprezentanti všetkých štátov • delegát (vyslaný zástupca): zvoliť delegátov na konferenciu • poslanec (volený zástupca občanov): poslanci NR SR • hist. ablegát (volený zástupca v Rakúsko-Uhorsku) • hovorca (kto hovorí v mene iného): hovorca prezidenta • tlmočník: tlmočník ministra • vyslanec (diplomatický zástupca štátu) • veľvyslanec (najvyšší diplomatický zástupca štátu) • konzul (diplomatický zástupca štátu na nižšej úrovni) • chargé d'affaires [vysl. šaržé dafér] (diplomatický zástupca dočasne poverený vedením zastupiteľského úradu) • nuncius (diplomatický zástupca Vatikánu) • cirk. legát: pápežský legát • splnomocnenec (kto je poverený konať v mene niekoho): vymenovať za splnomocnenca • práv. zmocnenec: vojenský zmocnenec
3. kto, čo reprezentuje celok, do ktorého patrí: významný zástupca nového umeleckého smeru • predstaviteľ: predstavitelia literárnej moderny • reprezentant: reprezentanti vedy
námestník, -a, mn. č. -ci m. zástupca: n. ministra, riaditeľa, predsedu; cirk. n. Krista, Kristov n. pápež;
námestníctvo, -a str.
1. úrad, funkcia námestníka;
2. hist. sbor námestníkov, miestodržiteľstvo, miesto držiteľská rada: kráľovské n.
námestník [-s(t)n-] m 1. kto nastupuje po niekom v nej. vyššej funkcii, nástupca: bratr Frantissek slybuge poslussnost y uctiwost pánu papežowi Honoriusowi y buducym namestnikum geho (RB 1713); uznal to juž celý svet, že jsú biskupi opravďiví apoštoluv námestníci (BR 1785); kralostwj (!) tedy bez dědice zůstalo a král o náměstnjka starati se musyl (SH 1786) 2. koho kto zastupuje niekoho v nej. funkcii, zástupca (kráľa ap.); miestodržiteľ, guvernér, správca: pan Martin, na ten čas namestnik pana Kolozvariho (ŽIAR n. H. 1598 E); (svedok) wstawsse hore a buduczy namestnik pana richtarow ssel tam, aby takowich sylokwaltnikuw a wražedelnikuw mohly do dedynskeg kazne wzyti (N. PRAVNO 1631); (kráľ) w legacygj posila kralowske mjstodržjce osoby, namestnjkuw (KoB 1666); s tym jistym dowolenim ta jista hora se opuštela za nektery čas, než s vedomosti pana richtara, vašeho namestnika (BOCA 1684 CM); powinnen gest mitnik panskim namestnikum kazdi mesycz pocžet wydawati (ZVOLEN 1702); podle poručenj Krystoweho zde na Zemy widitedlneg hlawi s. Petra a napadnikuw geho gakožto namestnjkuw Krystowych (DuR 1719); žadny z mich namesnikuw a panskich officiru nehibal tento list (N. BLATNICA 1745); prorex: namestnjk krála; interrex: namestnjk králowsky, namjstó krála panugjcy; subcurator: podssaffár, námestnjk polkorába, ssaffára (KS 1763); žiwy byl gisty chudobny sskolny námestnyk (PeP 1769); modlitby a písně hawýrské neb banské se nalezagj, které by gwěrcy a štelari aneb y gegich náměstnjcy a šafári užíwati mohli (LZ 1775) L. náb prosyme wás, bratré, aby ste znali tych, ktery pracugú mezy wama a namestnyci su Pána (KB 1756) zástupcovia boží na zemi, pápež, biskupi, kňazi 3. nástupca v držbe majetku, potomok, dedič: když ale Goty byly wychnany (!) skrz Nazareta, namestnycy gegych prebywaly (v Ravene), kterych weku sedmeho a osmého cysarowe wyhodny (!) anebožto gretsky posylaly (KrP 1760); successor: námestnjk (CL 1777); memu namestnikowy poruczam wssetko sgata (S. ĽUPČA 1784) 4. voj poručík: magi bit predstawenj desatnicy, zastawnjcy, namesnjcy (KoB 1666); der General Lieutenant: namestnik generala (ML 1779) generálporučík; -nica, -níčka ž 1. k 2: ktery w potrebach a uskostach swych ne k swatym a wywolenym božim než k dablu a namestnycam geho sa utykagu (SKá 18. st) k bosorkám 2. (o prevtelenej duši) podnájomníčka: ženské dusse gakožto náměstnjčky do giného těla se přesťehugj (StN 1785); -nícky príd k 2: proconsularis: pudmjstrowsky, namestnjcky (KS 1763); -níctvo [-í] s úrad námestníka, zástupcu, správcu: proconsulatus: namestnjctwi prednyho úradu, predmjstrowstwi (KS 1763)