nález -u m.
1. nájdenie niečoho (strateného): n. peňazí
2. čo sa našlo, nájdená vec: bohaté n-y uhlia; archeologický n.
3. odb. zistenie, konštatovanie, posudok: lekársky, súdny, pitevný n.
nález -zu pl. N -zy m.
nález -zu pl. N -zy m. 1. ▶ náhodné nájdenie, objavenie niečoho strateného, skrytého, neznámeho: ohlásiť n. dokumentov, kufríka; oznámiť polícii n. falošnej bankovky, podozrivého balíčka, mŕtveho tela; označiť miesto nálezu výbušniny; úrady potvrdili n. ropy, zlata v krajine; Nálezy nevybuchnutých bômb a granátov z čias druhej svetovej vojny sú vo Varšave pomerne časté. [HN 2007] 2. ▶ čo sa našlo, nájdená vec: vzácny, ojedinelý, unikátny n.; podozrivý n.; bohatý n. rudy, jantáru; archeologické nálezy črepy, nádoby, kamenné al. kovové predmety, hroby, sídliská a pod.; hromadný n. bronzových skvostov, kamenných nástrojov; podstatná časť nálezu rímskych mincí bola vystavená v múzeu; potešiť sa nálezu; Choďte na prijímačku, tam majú zaznačené všetky straty a nálezy. [L. Ťažký] ↗ i lexikalizované spojenie; Zaujímavý nález objavili zamestnanci jednej z firiem v Spišskej Novej Vsi. V areáli pod stromom našli ležať troch sokolíkov. [Sme 2009] □ žel. zberňa nálezov miestnosť al. oddelenie, kde sa zhromažďujú, uschovávajú a vydávajú veci nájdené vo vlakových súpravách, na staniciach a pod. □ straty a nálezy a) organizačná zložka verejnej správy, kde možno ohlásiť stratu veci al. odovzdať nájdenú vec b) internetová stránka poskytujúca priestor na ohlásenie straty al. nájdenia veci 3. lek. ▶ konštatovanie, správa na základe určitého skúmania, zisťovania al. vyšetrovania, zistenie: laboratórny, röntgenový n.; bakteriologický, cytologický, histologický n.; pozitívny, negatívny dopingový n.; pitevný n.; pľúcny n.; klinický n. potvrdil diagnózu; podľa lekárskeho nálezu mal zlomené rebro a niekoľko pomliaždenín □ bez nálezu bez pozitívneho výsledku (v zmysle neprítomnosti patologických, chorobných zmien) 4. práv. ▶ výrok, rozhodnutie určitého orgánu (obyč. ústavného súdu), ktorým spravidla rozhoduje vo veci samej: n. Ústavného súdu Slovenskej republiky; n. sa po ústnom pojednávaní vyhlasuje vždy verejne; Ústavný súd môže odročiť pojednávanie vrátane vyhlásenia nálezu či rozhodnutia aj bez udania dôvodu
nález p. objav
objav nájdenie niečoho dosiaľ neznámeho, skrytého • nález: archeologický objav, nález • vynález (vynájdenie niečoho nového): vynález elektriny • kniž. zastar. vynálezok (Laskomerský)
nález, -u m.
1. to, čo bolo nájdené, čo sa našlo, nájdená vec (resp. viac vecí spolu): Vavro i Ján zabudli na bohatý nález rudy. (Hor.); archeol. diluviálny, paleolitický, jaskynný, hromadný n.;
2. zistenie, konštatovanie niečoho: práv. n. odborníka; lek. pitevný, mikroskopický, pľúcny, negatívny, pozitívny n.;
3. nájdenie, objavenie niečoho: n. cennej veci, pamiatky;
nálezový príd.: archeol. n. materiál, n-á oblasť
nález i nálezenec m. zried. nemanželské dieťa; najdúch: náľez (Opatovce n. Nitr. PDZ); náľezeňec (Mošovce MAR)
nález m 1. zistenie, poznanie: byť Pán nenechal nám toho semene druheho, byli bychom y sluli z nálezu Boha swého Sodomú, Gomorú, prázdnú znamenanú nádobu (CC 1655); (Pavla) hned múg nález zmerkowala (VP 1764) 2. nápad, objav: nález vťipu jejích velmi jím mal biť osožný (BR 1785) 3. práv nariadenie, ustanovenie, rozhodnutie vrchnosti: gdeskolwiek mne rozkazano bude se bez wssech nowich y starich nalezow postawity (L. HRÁDOK 1501 SČL); pany sudczy prawa nalez takowyto vczinily (TRENČÍN 1592); přeslechnucz pani žalobu y odpor, tolikež y swedkuw zřetedlne wyrozumegicz w čem by ta rozepře zustawati mela, podle Boha a sprawedlnosti geho tento a takowy nalez čini (SKALICA 1617 DSJ); pokladam bratrom wedle potwrzenj a nálezu prawa fl 36 (ŽILINA 1620); adjudico: nález práwnj někomu činiti (WU 1750) rozhodnúť spor v prospech niekoho; aby twjm saudem y nálezem ta swada byla usauzená (HI 18. st)