náležitý príd. taký, aký má byť, primeraný, príslušný, správny: n. postup, n. tvar slova, n-á pozornosť;
náležite prísl.;
náležitosť -i ž.
1. iba jedn. k náležitý: n. postupu
2. potrebná, príslušná vec: zariadenie so všetkými n-mi
náležite 2. st. -tejšie prísl.
náležite 2. st. -tejšie prísl. ▶ v súlade s potrebami, požiadavkami, náležitým spôsobom, ako sa patrí, ako treba; syn. primerane, vhodne, správne; op. nenáležite: n. sa pripraviť; n. si niekoho uctiť; n. reagovať; n. využiť svoje skúsenosti; nedokázal n. oceniť ich gesto; nebol n. informovaný, poučený; o zeleň sa treba n. starať; daný stav treba náležitejšie reflektovať v pravidlách, v predpisoch; Rád by som túto príležitosť náležite oslávil. [J. Kot]
náležite p. vhodne 1
vhodne 1. vyhovujúc požiadavkám, spĺňajúc požiadavky, náležitým spôsobom • primerane: vždy sa vie vhodne, primerane vyjadriť • náležite • kniž. adekvátne: náležite, adekvátne postupuje pri riešení problému • ústrojne • organicky: stavba ústrojne, organicky zapadá do prostredia • nár. poručne (Timrava)
porov. aj vhodný
2. vo vhodnom čase, v pravý čas • vhod: prišiel si práve vhodne, vhod
náležitý príd.
1. aký má byť, správny, primeraný, vhodný: dať niekomu n-ú odpoveď, venovať niečomu n-ú pozornosť; Choré deti nemali náležitej stravy. (Urb.)
2. dôkladný: Mamka držala mi náležitú kázeň. (Vans.);
náležite prísl.
náležite prísl. správne, ako treba, dobre: Eščech sa náležite nenajedelch a uš ma volajú robit (Myjava); Tag aš poton tá dijamantová svaďba sa náležiťe oslávila (Lapáš NIT)