náklonný príd.
1. kt. má sklon na niečo, náchylný: n. na choroby, n. preceňovať chyby
2. prejavujúci ochotu, náchylný, ochotný: je n. uveriť;
náklonnosť -i ž.
1. k 1, 2: dedičná n. na niečo dispozícia; prejavil n. študovať
2. príchylnosť, priazeň, sympatia: cítia k sebe n.
náklonnosť -ti -tí ž.
náklonnosť -ti -tí ž. 1. iba sg. (i ku komu) ▶ pozitívny citový vzťah k niekomu, niečomu, obľuba, priazeň, sympatia: hlboká, otvorená, prirodzená, úprimná, veľká n.; bratská, priateľská, obojstranná n.; n. k nežnému pohlaviu; opätovať, pocítiť, prejaviť niekomu n.; získať si, stratiť n. kolegov; netajiť sa svojou náklonnosťou; Z ich rozhovoru vyžarovala úprimnosť a vzájomná náklonnosť. [J. Géci]; Spolužiak, ku ktorému som prechovávala utajovanú náklonnosť. [E. Farkašová] 2. (i k čomu) ▶ prirodzený sklon k niečomu, záujem o niečo, záľuba: veľká n. k športu; hodnotiť povahov črty, náklonnosti partnera; umelec sa vyznáva zo svojej náklonnosti k folklóru; Nemožno opísať, ako sa [kat] trápil, keď syn prejavoval k dedičnému povolaniu náklonnosť. [J. Lenčo]; Dozvedáme sa, ako sa menili čitateľské náklonnosti budúceho spisovateľa. [LT 1998] 3. (i k čomu; na čo) ▶ vrodená al. získaná dispozícia, sklon ľahko podľahnúť, najmä niečomu negatívnemu, neželanému; syn. náchylnosť: dedičná n. na alergiu; bojovať proti zlým náklonnostiam; Ako bezdomovec skončil pre náklonnosť k alkoholu olympijský víťaz vo veslovaní. [Sme 2009]
náklonnosť 1. p. sklon 2, tendencia 2 2. p. sympatia
sklon 1. výškový rozdiel dvoch bodov al. úrovní • spád: sklon, spád strechy; strmý sklon, spád pozemku • geol. úklon: úklon vrstiev • stúpanie (vzostupná línia sklonu): trať má veľké stúpanie • klesanie (zostupná línia sklonu): klesanie cesty
2. vrodená al. získaná schopnosť na niečo: mať egoistické sklony • tendencia: tendencia po stálosti • náklonnosť • náchylnosť: náklonnosť preceňovať veci; náchylnosť na choroby • dispozícia (predpoklad istým spôsobom sa správať, konať): má dispozície na spev • nábeh: nábeh na tučnotu • kniž. inklinácia
3. p. koniec 1
sympatia kladný citový postoj k niekomu, k niečomu (op. antipatia): cítiť sympatie voči niekomu • náklonnosť • príchylnosť: prejavovať náklonnosť, príchylnosť • priazeň (žičlivý vzťah): získať niečiu priazeň • blahovôľa • blahovoľnosť • blahosklonnosť • náchylnosť (Škultéty)
tendencia 1. usilovanie sa uplatniť isté myšlienky, názory a pod.: článok má mravoučné tendencie • zámer: politické zámery • cieľ: všeľudský cieľ • úsilie • snaha: je tu úsilie, snaha ovplyvniť výsledok zápasu
2. smer, ktorým postupuje istý jav • sklon: má tendenciu, sklon k alkoholizmu • náklonnosť • náchylnosť • dispozícia: dedičná náklonnosť, dispozícia na niečo • kniž. trend: vývinový trend
1. majúci priaznivý postoj, ochotný, žičlivý: Želka nebola náklonná rušiť svoju nábožnosť. (Vans.)
2. majúci dispozície na niečo, náchylný: n. k chorobám, n. sa k zlému;
náklonnosť, -ti ž.
1. bez mn. č. priaznivý postoj, priazeň;
2. sklon, tendencia, dispozícia
náklonnosť ž. dobrý vzťah, sympatia: Ňemá k ňiéj žánnéj náklonnosci (Bošáca TRČ); náklonosť (Hor. Lehota DK)