náklaďák -a m. subšt. náklad(n)iak
náklaďák -ku/-ka pl. N -ky m. subšt.
náklaďák -ku/-ka pl. N -ky m. subšt. 1. ▶ cestné motorové vozidlo, nákladné auto: cúvajúci n.; vodič náklaďáku; čelne naraziť do náklaďáka; jazdiť na náklaďáku; Napevno vyjazdená cesta kolesami ťažkých náklaďákov mi dáva tušiť, že dnes nájdem háj načatý. [J. Rybák] 2. ▶ rušeň so súpravou viacerých vozňov, nákladný vlak: dymiace náklaďáky; prevážať dobytok vo vagónoch náklaďáku; vozeň odstavili na druhú koľaj, pred n. ▷ náklaďáčik -ka pl. N -ky m. zdrob. i expr.: ošarpaný n.; sťahovací n. na hranie
náklaďák p. automobil