nájomník -a mn. -ci m.
1. kto má niečo v nájme: n. garáže
2. užívateľ bytu: prišli noví n-i, mať v byte n-a;
nájomníčka -y -čok ž.;
nájomnícky príd.
nájomník -ka pl. N -íci G -kov m.
nájomník -ka pl. N -íci G -kov m. 1. ▶ užívateľ nájomného obydlia; kto dočasne, prechodne býva v prenajatých priestoroch; syn. nájomca: nájomníci mestských, obecných bytov; súčasní nájomníci ubytovne; schôdza nájomníkov bytovky; mať v dome nájomníka; urobiť zmluvu s novým, budúcim nájomníkom; vypratať neplatiacich nájomníkov; Zavadili o knižnicu, ktorá tu zostala po bývalých nájomníkoch. [J. Johanides] 2. zried. ▶ kto dočasne užíva prenajatú hnuteľnú al. nehnuteľnú vec, kto má niečo v nájme; syn. nájomca: n. garáže; n. pozemkov ▷ nájomníčka -ky -čok ž.: Na treťom poschodí v zariadenej izbe už dávno nebýva pôvabná nájomníčka. [P. Janík]
nájomník kto má niečo v nájme • nájomca: nájomník, nájomca bytu • zastar. árendátor
nájomník, -a, mn. č. -ci m.
1. osoba, ktorá prijíma niečo do nájmu al. má niečo v nájme: n. domu, bytu; mať v byte n-a;
2. na prácu najatá osoba: Veď jej je on sluhom, nájomníkom. (Tim.);
nájomníčka, -y, -čok i nájomnica, -e, -níc ž.;
nájomnícky príd.;
nájomníctvo, -a str.
1. hromad. najomníci;
2. nájomný pomer
nájebník p. nájomník
nájomník m. (nájebňík) 1. kto má niečo v nájme, podnájomník: Kto je f tom dome nájomníkom? (Kameňany REV); Ja mala dobrih najomňikoch (Sobrance); To je haščeriví nájebňík (Bošáca TRČ) 2. na prácu najatý človek, nádenník: Voľakedi zme najémaľi, a tag boľi nájomňíci na prevracaňia viňice (Sklabiná MK); Na teho robia enem nájemníci (Jablonové MAL); nájomňík (Bobrovec LM); najomňik (Studenec LVO); nájomnica i nájomníčka ž. k 2: Štiri nájomňice mi kopaľi švápku (Bobrovec LM); Dĺho som u náz mala aj nájomňicu, plaťila mi za kvarťieľ (Pribiš DK); najomňica (Studenec LVO); nájomňíčka (V. Bielice TOP)
nájomník [-om-, -em-] m osoba najatá na prácu za mzdu: statok waruge najemnik, czuo pan richtar najal (D. ŠTUBŇA 1587 E); Batiz Adam spolu z nagemnykom zahradu osiali (KEVICE 1676); nagemnjk, když wlka prichazegicyho widy, utika (CO 17. st); operarius: ďelnjk, robotnjk, nagemnjk (KS 1763); čo mel zasgato, to wssecko zrabal z nagomnyky (s. l. 1774); (richtár) na ten čas mel na panskem najemnika za seba (V. BOROVÉ 1775 LP); (povinnosť farárov je) slowo bosské hlasiťi a gsíce skrz seba, a ňe skrz nagemníkuw (BPr 1787) L. thes: dénny nágemnjk (KS 1763) nádenník; -ica, -íčka ž 1. k 1: nagemnyczkam, ktere zito porastluo umywaly, na brynzu d 9; nagemnyckam platym, kterye na hospode p. rectoroweg spodok y steny mazalj, na rano na brinzu (KRUPINA 1684; 1704); operaria: ďelnica, nágemnica, robotnica (KS 1763) 2. prenajímateľka: conductrix: nágemnjce (FO 1737); -ícky príd 1. k 1: mercenarius: nágemnjcky, ňečo za penjze ďelagjcy aneb k delnjku aneb k nagemnjkú náležjcy (KS 1763); x. pren spravedlnost farizeiska bjla justitia mercenaria, sprawedlnost nagemnicka (CS 18. st) formálna 2. (o statku) vzatý do prenájmu: od statku wsseligakeho gak panskeho, tak y nagomnickeho, od owiec, od kony, od wolou a to nagwice skrze pansku čelad se mu (tretiemu zárubku pri Borovom) sskoda roby (LIPTOV 1654)