náhradník -a mn. -ci m. osoba majúca niekoho nahradiť, zastúpiť: mať v práci n-a; n-i futbalového mužstva;
náhradníčka -y -čok ž.;
náhradnícky príd. i prísl.
náhradníčka -ky -čok ž.
náhradník -ka pl. N -íci G -kov m. 1. ▶ kto je pripravený v prípade potreby vykonávať istú profesionálnu činnosť za niekoho iného, náhrada: právoplatný n.; n. na neuplatňovaný mandát poslanca; mať za seba náhradníka; vymenovať členov a náhradníkov výboru; herec mal v rizikových a chúlostivých scénach náhradníka 2. šport. ▶ športovec určený ako náhrada, ak niekto z pôvodne zaradených hráčov al. pretekárov nemôže nastúpiť na štart al. ďalej súťažiť, náhradný hráč: brankársky n.; mať rovnocenného náhradníka; povolať náhradníkov na sústredenie; zraneného obrancu vystriedal n.; jeho meno figuruje medzi náhradníkmi ◘ fraz. publ. zohrievať lavičku náhradníkov byť nehrajúcim náhradníkom pri športovom zápase, nehrať, nezahrať si ▷ náhradníčka -ky -čok ž.: vybojovať si miesto náhradníčky
náhradník, -a, mn. č. -ci m. osoba zastupujúca inú osobu, osoba určená ma prípadné vykonanie funkcie inej osoby, zástupca;
šport. hráč, športovec určený nastúpiť v prípade potreby namiesto iného (pôvodne určeného);
náhradníčka, -y, -čok ž.