náhodou1 prísl. ▶ bez úmyslu, bez osobitého zámeru; prepojením istých okolností; syn. náhodne; op. zámerne, cielene: úplne, celkom n. niečo objaviť; stretli sa iba n.; byť n. nablízku; išiel som n. okolo, tak som sa u nich zastavil; skúšku urobil iba n.; nevybrať si niečo, niekoho n. zámerne, cielene si niečo, niekoho vybrať; Bál som sa to prezradiť, aby sa to otec náhodou nedozvedel. [R. Sloboda]; Smrti iba náhodou unikli dvaja. [KSl 1974] ◘ fraz. nie náhodou a) s istým zámerom, vedome: nie náhodou sme prijali pozvanie b) opodstatnene, právom: nie náhodou je považovaný za najlepšieho
náhodou2 čast. 1. ▶ vyjadruje záporný postoj k predchádzajúcej výpovedi v rámci dialógu al. protirečenie: Žiaci v našej triede si myslia, že je to veľká smola, byť zo štyroch detí. Náhodou je to celkom príma! [Sln 1972]
2. ▶ zdôrazňuje význam vypovedaného, v skutočnosti, vlastne, práve: nie je to n. tvoj kamarát?; Nemyslel tým náhodou už i mňa? [H. Ponická]; Medzi rečou sa ma opýtal, či náhodou nemám nejaké problémy s políciou. [J. Čomaj]
◘ fraz. ani náhodou zdôrazňuje, zosilňuje zápor, vôbec nie, vonkoncom nie: o tom sa nehovorilo ani n.; tvoje správanie sa mi ani n. nepáči