náhodný príd. kt. sa vyskytol, stal náhodou: n. objav; n-á kontrola neohlásená; n-é stretnutie;
náhodne prísl.: n. sa stretnúť náhodou;
náhodnosť -i ž.
náhodný -ná -né príd.
*náhodilý ↗ správ. náhodný
náhodný -ná -né príd. 1. ▶ uskutočnený náhle, nepredvídane, prepojením istých okolností, nečakaný, neplánovaný; op. zámerný: n. objav; náhodné stretnutie; náhodné rozhodnutia urobené bez uváženia; samé náhodné udalosti; vykonať náhodnú kontrolu; zaujala ma náhodná hra svetla a tieňa; ide o podobnosť čisto náhodnú 2. ▶ ocitajúci sa niekde náhodou, bez predchádzajúceho zámeru, neočakávane: n. chodec vyrušil zlodeja; náhodní okoloidúci videli nehodu a zavolali políciu; Náhodný pozorovateľ mohol nadobudnúť dojem, že na tráve sa odohráva zápas. [E. Borčin]; Prvé dve výpovede sú výpovede náhodných svedkov. [V. Mináč]; Zrútia sa a náhodní horolezci ich nájdu začiatkom júla. [B. Šikula]; Náhodnejších čitateľov môže [román] zaujať. [RAK 2002] 3. ▶ nekontrolovaný vedomím, vôľou, vykonaný neúmyselne, nechtiac, spontánne, nevedomý; syn. mimovoľný; op. úmyselný, vedomý: n. dotyk; náhodné prerieknutie; urobiť náhodné gesto; Aby náhodný výkrik nebolo počuť. [P. Jaroš] 4. štat., mat. ▶ o ktorého výbere, realizácii rozhoduje iba náhoda, ktorý nie je vopred niečím podmienený: n. výber; n. pokus akákoľvek činnosť, ktorej výsledok nie je predurčený podmienkami, za ktorých prebieha; generovanie náhodných čísel ◘ fraz. náhodná známosť krátkodobý ľúbostný vzťah
*námatkový ↗ správ. náhodný, občasný
mimovoľný ktorý nie je usmerňovaný vôľou, vedomím (op. úmyselný, vedomý, zámerný) • neúmyselný • nezámerný • nechcený: spôsobiť mimovoľné, neúmyselné, nezámerné ublíženie na tele; neúmyselný, nezámerný, nechcený pohyb • neuvedomený • nevedomý • zastar. nepovedomý: neuvedomený, nevedomý čin; nepovedomé konanie • samovoľný • spontánny • automatický • mechanický • samočinný (uskutočňovaný bez vonkajšieho al. vnútorného úmyselného pôsobenia): útlak vyvolal mimovoľnú, samovoľnú, spontánnu nenávisť; urobiť automatické, mechanické gesto; samočinný obranný reflex • podvedomý (iba nejasne uvedomovaný): ovládol ho podvedomý pocit úzkosti • pudový • inštinktívny • reflexívny • reflexný (podvedome usmerňovaný pudom, inštinktom al. reflexom): pocítil k nemu pudový, inštinktívny odpor; na teplo reagujeme reflexívnym, reflexným myknutím • živelný (uskutočňovaný rýchlo, bez účasti vedomia, obyč. pod vplyvom ohrozenia): panika vyvoláva živelné konanie • náhodný • zastar. náhodilý (ktorý sa uskutočňuje náhodou): na tvári sa jej objavil náhodný, náhodilý úsmev • nevdojaký • zastar. nezradný (uskutočnený nevdojak, znezrady): ovládla ho nevdojaká túžba po domove
náhodný 1. ktorý sa uskutočňuje bez predchádzajúcich príprav, ktorý nevyplýva z nijakých vopred viditeľných príčin, predpokladov a pod. • neočakávaný • nepredvídaný: dozvedela som sa o tom náhodnou, neočakávanou, nepredvídanou zhodou okolností • nečakaný • neplánovaný: nečakané, neplánované stretnutie • nepredpokladaný: na základe pokusov dospel k náhodnému, nepredpokladanému výsledku • mimovoľný • neúmyselný • nechcený: mimovoľný vývin udalostí; nechcený, neúmyselný čin • nevypočítateľný • nepredvídateľný • nevyspytateľný (ktorý sa nedá vopred určiť, naplánovať): nevypočítateľný, nepredvídateľný úspech; náhodná, nevyspytateľná reakcia • zastar. náhodilý
2. p. občasný
námatkový správ. náhodný, občasný
neočakávaný s ktorým sa nerátalo, ktorý nebol plánovaný (op. očakávaný) • nečakaný • nepredvídaný: je to neočakávané, nečakané stretnutie; nepredvídaný výsledok pokusu • nepredpokladaný • neplánovaný • náhodný: nepredpokladaný úspech; neplánovaný, náhodný objav • nevypočítateľný • nepredvídateľný • nevyspytateľný (ktorý sa vopred nedá určiť): môže nastať nevypočítateľná, nevyspytateľná, nepredvídateľná reakcia organizmu • prekvapujúci • kniž. prekvapivý (spojený s prekvapením): neočakávaná, prekvapujúca správa; došlo k prekvapujúcej, prekvapivej zmene vo vedení • náhly (príliš rýchly na to, aby sa dal vopred očakávať): nastala náhla zmena zdravotného stavu; náhla smrť • šokujúci (vyvolávajúci šok): šokujúce zistenie • trocha kniž. netušený (ktorý nik ani netušil): odkryli sa pred nimi netušené možnosti
neúmyselný (vy)konaný bez úmyslu, bez zámeru (op. úmyselný) • nechcený: neúmyselný, nechcený čin • neplánovaný • náhodný: neplánované, náhodné stretnutie • mimovoľný • nevedomý • podvedomý • spontánny (riadený podvedomím): mimovoľné, spontánne konanie; nevedomá, podvedomá reakcia • zried. nevypočítaný (op. schválny): nevypočítaný priebeh akcie • nezavinený (uskutočnený bez vlastnej al. inej viny): nezavinené poškodenie zákazníka
občasný ktorý sa vyskytuje iba občas (op. stály, pravidelný) • nepravidelný • nesystematický • nesústavný: občasný, nepravidelný, nesústavný prísun tovaru; nepravidelný, nesystematický výskyt ochorenia • kniž. sporadický: sporadická kontrola • ojedinelý • zriedkavý (ktorý sa vyskytuje, býva zriedka): občasné, ojedinelé prehánky; ojedinelá, zriedkavá situácia • pren. sviatočný: sviatočný poľovník, šofér • náhodný • mimoriadny • zastar. náhodilý (ktorý sa uskutočňuje náhodou al. výnimočne): občasné, náhodné stretnutia s niekým; ozývala sa náhodná, náhodilá streľba; občasná, mimoriadna ponuka čerstvého ovocia
náhodný príd. nemajúci zjavných príčinných súvislostí, neočakávaný, nepredvídaný: n-é stretnutie, n. chodec, n-á zmena, n-á kontrola, n-é zjavy;
náhodne prísl. náhodnosť, -ti ž.
náhodný príd kt. sa stal, vyskytol náhodou; neočakávaný, nepredvídaný: poniewacz my se toto nahodne posolstwy pritraffilo (s. l. 1564); pleťení to z náhodního misluw zbúreňí povstáva (BR 1785); (s. Peter) umre nie smrti nahodnu, ale smrtj od Boha uloženu (CS 18. st); -e prísl: (statok), ktery nahodne do uwrat zabehawal (H. JASENO 1727); dosťi čiňíss, kďiž hressícího náhodňe wiďícy napomeňess (BN 1790)