Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

náhliť -i nedok.

1. súriť, pobádať: rýchle, n-i (nás) otec

2. i náhliť sa ponáhľať sa: n. sa do školy;

opak. náhlievať, náhlievať sa -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
náhliť, náhliť sa ‑i ‑ia nedok.

náhliť -li -lia -li! -lil -liac -liaci -lený -lenie nedok.


náhliť sa -li sa -lia sa -li sa! -lil sa -liac sa -liaci sa -lenie sa nedok.

náhlenie -nia s. ▶ rýchla, chvatná, náhlivá činnosť, zhon, chvat, náhlivosť: predvianočné n.; chystať sa niekam bez zbytočného náhlenia; všade bol veľký zhon a n.; Chystal som sa s veľkým náhlením na svadbu. [J. Pohronský]; Čo môžu spôsobiť svojím bezhlavým náhlením, na to nepomyslia. [E. Farkašová] ▷ ↗ i náhliť sa


náhliť -li -lia -li! -lil -liac -liaci -lenie nedok. (koho (do čoho)) ▶ naliehavým, dôrazným spôsobom pobádať niekoho do nejakej činnosti; syn. naháňať, hnať, súriť: n. ľudí do roboty; mama nás náhli rýchlo sa baliť; Poďme, - náhlil. [R. Dobiáš]; Konduktori trieskaním zatvárajú dvere na vagónoch, náhlia cestujúcich. [A. Plávka]fraz. čas náhli treba sa ponáhľať s niečím, nietdosť času


náhliť sa -li sa -lia sa -li sa! -lil sa -liac sa -liaci sa -lenie sa nedok. 1. (kam; odkiaľ; za kým, za čím; s neurčitkom; s vedľajšou vetou) ▶ rýchlo kráčať al. inak sa pohybovať s cieľom prísť niekam čo najskôr; syn. ponáhľať sa: n. sa do práce, z práce; n. sa na stanicu, do školy; n. sa k žene, k deťom; nemusíme sa n.; načo sa n.?; niet sa kam n.; každý sa náhli za svojimi povinnosťami; jednostaj sa niekam náhli; všetci sa náhlili k východu; náhlil sa pomôcť starenke; náhlil sa, aby bol čím skôr v meste; Rýchlik sa náhli k horám. [K. Bendová]; Raz sme spozorovali srnu náhliacu sa k vode piť. [J. Mlčochová]
2. (s čím) ▶ rýchlo robiť nejakú činnosť; nečakať s vykonaním niečoho; syn. ponáhľať sa: n. sa s robotou, s dokončením štúdie; príliš sa náhlia so zadávaním knihy do tlače; s odpoveďou sa veľmi nenáhlil
3. expr. (kadiaľ) ▶ (obyč. o vodnom živle) rýchlo, silným prúdom sa pohybovať, tiecť, hrnúť sa; syn. hnať sa: na dolnom úseku sa potok náhli cez les; náhliace sa rieky; Dym z kozubov a kachlí sa ani veľmi nenáhlil na čerstvý vzduch. [A. Habovštiak]; Z odkvapu sa voda valila a náhlila. [A. Hykisch]
fraz. čas sa náhli al. roky sa náhlia čas a životné zmeny nemožno zastaviť; niet sa kam náhliť niektoré veci treba robiť radšej pomaly
opak. náhlievať sa -va sa -vajú sa -val sa: Po práci som sa teda náhlievala do jedného prázdneho domu na okraji mesta. [M. Danieliszová-Jesenická]

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hnať 1. nútiť do pohybu al. do zvýšenej činnosti (obyč. živé bytosti) • duriť: hnať, duriť husi na pašu; ženie, durí väzňa pred sebounadháňať (hnať zver k poľovníkovi): nadháňať korisťpobádaťsúriťštvaťnáhliťnaháňať (naliehavo): pobádajú, súria, naháňajú nás do robotynútiť (násilím hnať): do všetkého ho treba nútiťkniž. pudiťnutkať (o cite, pocite): čosi ho pudí k nej; nutká ho do plačupoháňať (týka sa i neživých vecí): voda poháňa mlyn; poháňa koňa do cvalu, deti do učeniapreháňať (hnať z miesta na miesto)

2. nútiť odísť • odháňaťvyháňať (odniekiaľ): ženú, odháňajú, vyháňajú ma z domuzaháňať (odniekiaľ niekam): zaháňa psa do búdyvháňať (niekam): vháňať ovce do košiaraexpr.: duriťpratať: prace deti z kuchynehovor. expr. kúriť: kúria nás odvšadiaľkniž. pudiť

3. p. ponáhľať sa 1 4. p. rásť 3


nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učeniaponúkaťnúkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť sipodnecovať (niečo): podnecoval vzburupovzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do koncavyvolávaťprebúdzaťvzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národunutkaťkniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísťnašepkávaťšepkaťnahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciunavádzaťlákaťvábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výletvyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovorilhovor.: ťahaťpriťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robotemaťviesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovalipoháňaťnaháňaťhnaťnáhliťsúriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otecexpr.: badúriťduriť: duril všetkých do prácenútiťdonucovaťprinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať


naháňať 1. behom chcieť dostihnúť • chytaťprenasledovať: naháňali, prenasledovali zločincovstíhaťtrocha expr. lapať: stíhali, lapali zlodejovštvať (vo veľkej miere): štvali ľudí ako zverhoniť (iba o zveri): poľovníci honili zajace

2. nútiť do rýchleho pohybu, do zvýšenej činnosti • poháňaťpobádať: naháňal všetkých do prácenáhliťsúriť: náhlil, súril nás do rýchlejšieho tempaexpr.: hnaťduriťhuckaťdurkať: netreba ho hnať, duriť do robotypreháňaťhovor.: šikanovaťsekírovať (s prejavmi nespokojnosti): zbytočne preháňal, šikanoval svojich podriadenýchhovor. expr. execírovať: stále execíruje svoje deti

3. p. hnať sa 2 4. porov. vyvolať


náhliť p. súriť 1


náhliť (sa) 1. konať rýchlo • ponáhľať sa: náhlil sa s robotou; náhlil, ponáhľal sa s odpoveďouexpr.: súriťhnať sanaháňať sa: muž súri so ženbou, ženie sa do ženeniadoháňať (pri zameškaní prác): doháňali učivohovor. šturmovaťexpr.: pretrhávať sapretŕhať sahovor. expr. štvať sa (pri dokončovaní prác): šturmovali na stavbe; štval sa s dokončením diplomovej práce

2. náhlivo ísť • ponáhľať sa: náhlil (sa) do školy; ponáhľal sa na pomoc priateľoviexpr.: šutrovať (sa)futašovať: rýchlo šutroval, futašoval domovbežaťutekať (náhliť sa behom): bežal do práceexpr.: letieťuháňaťhnať satrieliťupaľovaťpáliťhovor. expr. fárať: hnal sa, trielil, fáral na schôdzku

3. vyžadovať súrne vybavenie (o veciach) • súriťbyť súrny: táto vec náhli, súri, je súrnaponáhľať (sa): máš čas, to (sa) neponáhľa


ponáhľať sa 1. náhlivo, rýchlo ísť • náhliť (sa)zried. ponáhľať: Kam (sa) všetci tak ponáhľajú, náhlia?expr.: hnať sahnať: nežeňte (sa), máme dosť časuexpr.: chvátaťchvatkať (Urbánek): chváta z domu prečexpr. hafriť (Tajovský)expr.: bežaťutekaťletieťuháňaťupaľovaťpáliťtrieliťhovor. fárať: ráno beží, uteká do roboty; podvečer letí, trieli po dieťa do škôlky; fára s kosou na pleciexpr.: hrnúť savaliť sarútiť sa (ponáhľať sa v množstve): chlapi sa hrnú, valia na štadiónexpr. trtošiť (Šikula)hovor. zaberať: zaberá poza humná k milejhovor. šutrovať (sa)subšt. fofrovať

2. konať rýchlo • náhliť (sa): ponáhľať sa, náhliť sa s dokončením úlohyexpr.: súriťhnať sanaháňať sa: vedúci súri s plánmi; naháňať sa s robotouexpr.: chamtať sachytriť sa (Kálal)hovor. expr. štvať sahovor. šturmovať (pri dokončievaní niečoho)


preháňať 1. nútiť na rýchly pohyb al. do zvýšenej činnosti • naháňať: preháňať, naháňať husi po dvorehnať (sem a tam): vietor ženie lístie po ulicištvať (vo veľkej miere): štval ma z obchodu do obchoduexpr. duriťnáhliťpobádať: celý deň durí, náhli, pobáda detihovor. obháňať (spolu s prenasledovaním): hájnik obháňal pytliakov

2. expr. ustavične, nástojčivo niečo od niekoho vyžadovať, obyč. niečo zbytočné, samoúčelné, so zlým úmyslom a pod. • hovor.: sekírovaťšikanovať: preháňať študentov, sekírovať podriadených; šikanovanie vojakovhovor. expr. voziť sa: šéf sa na ňom vozíprenasledovať: stále ma prenasleduje svojimi požiadavkamipren. expr. terorizovaťhovor. expr. execírovať: otec execíruje celú rodinuobťažovať (byť dotieravý svojimi požiadavkami) • pren. expr. rajtovať: z pomsty rajtuje na ňomhrub. buzerovať

3. hovoriť viac, než je pravda; robiť nad únosnú mieru • zveličovať: v opisovaní nešťastia preháňaš, zveličuješprepínať: v reči i v robote rád prepínakniž. al. publ. preexponúvať: v ničom nehodno preexponúvaťdramatizovať (robiť dramatickým): rád veci dramatizujeexpr. prestreľovaťkniž. hyperbolizovaťfraz. zachádzať do krajnosti: v odpore zachádzajú do krajnosti


súriť 1. naliehavo vyzývať na rýchlejšie konanie • náhliť: súriť, náhliť niekoho na odchodnaháňaťnútiť (naliehavo, násilne privádzať k činnosti): majster nás od rána naháňa do roboty; dieťa musia nútiť do učeniapobádaťpoháňaťhnať (povzbudzovať do zvýšenej činnosti): pobádať kone do cvalu; počasie nás poháňa, ženie s kosbouexpr.: duriťbadúriťpodurkávať: mať durí deti, aby sa usilovali

2. naliehavo sa dožadovať niečoho, dôrazne žiadať • urgovať: súria, urgujú nás odovzdať požičané veciupomínať (vyžadovať splnenie povinností): už druhý raz upomína dlžníkanaliehať (dôrazne žiadať): nalieha na nájomníkov, aby vyrovnali dlh

3. p. ponáhľať sa 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

náhliť (sa), -i, -ia nedok. ponáhľať sa: Do dvora krčmy náhlila nízka, strojná postava mladej ženy. (Tim.) Urban so ženou náhlia sa k notárovi. (Heč.) Starý klobúk si v náhlení vzal. (Kuk.)

|| náhliť (koho i bezpredm.) súriť, pobádať: „Nemôžeme čas mariť, chytro,“ náhli Jano. (Pláv.)

náhliť nedok. veľmi niekoho pobádať, súriť: Ked ma budež náhlit, isto dačo zabudnem (Likavka RUŽ); Náhli ma, abi som už išla (Návojovce TOP)


náhliť sa nedok. ponáhľať sa: Som si aňi ľen šnúrku ňezavézala na topánkach, že tak som sa náhľila (Chlebnice DK); Náhľiu̯ som sa, bojsa mi ňezmokla raž (Blatnica MAR); Náhlin sa z okopávaňin, lebo potom buďe treba žať (Návojovce TOP); Ňemusiťe sa nahliť, veď vaz oňi najdu (Riečnica KNM); Náhľi sa z robotú a ňemá s toho ňišt (Čičmany ŽIL)

náhliť ndk
1. (na) koho súriť niekoho: zieby ste nan nahliti nechtělj (HLOHOVEC 1577 E); mne nahlil hudecz, abych issel hrat k weczery (ILAVA 1646); Peter rozespaly oči si pretieral, angel nahli, wstan skoro (MS 1758); urgeo: nahlim (ML 1779)
2. ponáhľať sa: bežiss gako sswecz do trhu, t. g. welmi nahliss (SiN 1678); nyenáhlyi, nyeopoznuje, Búh vládnye, vsitko szpravuje (HPS 1752); celero: pospjchám, náhljm (KS 1763); do wrchu něnáhli (PL 1787); n. sa
1. (kam, k čomu) náhlivo ísť, ponáhľať sa: ponewazz sse, W. M., wzzdyczky tak welmy raczyte nahlyty, yakozz y pro ten czass (TREBOSTOVO 1577); co se domu tak nahliss? (NIŽNÁ 1635); (instans) tiež že tolyko peknjmj slowy mu (p. Jánovi) mlowil, že se k syru nahly (H. JASENO 1649); predoloženy Jano Šulak, praetitulowaneg paneg welkomožneg hagczy, bywsse luky opačziti, se nahlil (D. KALNÍK 1729); otpitugem, gak som tento list zle pisala, naležite sa mnie pri nom drieme, o pol dwanasteg hodini v nocy pisem, ale posol sa nahli, us som z nahlivosti agi prasa s perom urobila (LADCE 1774)
2. v čom rýchlo konať, robiť niečo: aby se pak žadnj w psanj nenahlil (BZ 1749)
3. konať unáhlene, neuvážene, nerozvážne: zadam, abi ste gemu (Jurajovi Klobuczickému) kriwdy aneb nahlosty neczynily, na gedneho zleho czloueka znani se nenahlily, neb nighdy geden zly czlouek dobreho potupity nemoze (ŽABOKREKY 1567 KL)

je zbytočné náhliť sa inutile de se presser
poďme, lebo čas náhli passons, car le temps presse

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu