nádoba -y -dob ž. dutý predmet s dnom na tekutiny al. sypké hmoty: sklená, drevená n., n. na vodu, na smeti; fyz. → spojené n-y
● človek je krehká n. podlieha pokušeniu ap.;
nádobka -y -biek ž. zdrob.
nádoba -by nádob ž.
nádoba -by nádob ž. 1. (i na čo) ▶ dutý, zvrchu otvorený, rozmanito tvarovaný predmet z rozličných materiálov na uschovávanie tekutých, pevných al. sypkých látok: sklenená, keramická, porcelánová, plastová n.; veľká, malá, litrová n.; prázdna n.; filtračná n.; odmerná n. odmerka; varná, zapekacia n. na tepelnú prípravu pokrmov; smetná, zberná n. smetiak; kuchynské nádoby; uzatvárateľné nádoby na potraviny; n. na vodu; objem, veľkosť nádoby; usadenina na dne a stenách nádoby; naplniť nádobu až po okraj; nájsť úlomky, črepy hlinených nádob; Horúci čaj rozlej do nádob, chladni s ním ako tvoje dlane. [J. Buzássy] 2. odb. ▶ dutý, často oválny predmet, obyč. z kovu, v ktorom prebiehajú chemické al. fyzikálne procesy, súčasť istého zariadenia: hermeticky uzavretá n.; tlaková n. s plynom; tech. expanzná n. (v zdrojových sústavách zásobovania teplom, vodou) určená na vyrovnávanie zmien objemu v dôsledku zmien teploty vody, uvoľňovač tlaku; fyz. spojené nádoby spojené pri dne, v ktorých je voľná hladina pretekajúcej kvapaliny v tej istej vodorovnej rovine, ↗ i fraz. 3. kniž. al. náb. ▶ človek vo svojej celostnosti, ľudské telo i duša, ľudská osoba: byť ozajstnou nádobou duchovnou; mať svoju nádobu v čistote nepodliehať telesnej žiadostivosti; Som nádoba plná zlej krvi. [D. Kováč]; Som nádoba plná lásky. [K. Krajčovičová]; Ale vtedy - vtedy bola nádobou zúfalej bezmocnosti, no teraz je nádobou, z ktorej preteká šťastie. [J. Lenčo] ◘ fraz. spojené nádoby vzájomne súvisiace javy, ktoré sa uskutočňujú súbežne al. z ktorých jeden podmieňuje, ovplyvňuje vznik druhého ▷ zdrob. k 1 – 2 ↗ nádobka
nádoba, -y, -dob ž. dutý tenkostenný predmet s dnom na tekutiny a sypké hmoty: drevená, hlinená, plechová, sklená n.; n. na mlieko, na vodu, na múku; ohňovzdorná n.; fyz. spojené (spojité) n-y; pren. človek je krehká n. je slabý, krehký
● expr. preplniť n-u prekročiť mieru;
nádobka, -y, -biek ž. zdrob.
nádoba ž. csl, miest. zried. dutý predmet s tenkými stenami a dnom na tekutiny, sypké hmoty ap.: Ten fčelár ňemau̯ zo sebou ňijakú nádobu, nuž vizľiekou̯ gaťe a v ňih odňiesou̯ roj domou (Ležiachov MAR); Kuchinskie nádobe, to sa šetko robelo (Žarnovica NB); Teda šak tam (v pivnici) biu̯o dost takovích tích nádobí (Mokrý Háj SKA); Ket sceli í_do mlina, volákú nádobu si zali a zas to zboží váli doma (Ružindol TRN); do takej drevenej nadobi (Rozhanovce KOŠ) L. spúščaná nádoba (Myjava) - nádoba s užším dnom; kovaľska nadoba (Udavské HUM) - kovová nádoba na vynášanie uhlia, koksu
nádoba ž, zried nádob m 1. dutý predmet s dnom na tekutiny, sypké hmoty ap.: nadoba pomjgowa; nadoba, do ktereg w nocy moczya nočník (KoB 1666); crater: pici nadoba (NP 17. st); vasa conqvinaria: nadoby kuchynské riad; lactarius catillus: mléčna nádoba; mulctra: múčná nádoba; urna: takowá nádoba, do kterég se pochowáwagú (KS 1763); acetabulum: octownj nádoba (CL 1777); numery (žrebov) od 1 do 90 do pripraweneho nadobu wložene (Kur 18. st) L. hlinená, zemná, zemská n. hrniec z vypálenej hliny: olla: hrnec, hlinénná nádoba; ducere vasa e luto: hlinenné, zemné nádobi ďelati (KS 1763); kljč od peněz neb nádobu peňežitu nenosyli (PrV 1767) pokladničku F. čo muže reptať črep a zemska nadoba proťy hrnčyrowi? (PP 1734) treba si vážiť svojho tvorcu 2. náb telo človeka ako schránka duchovných vlastností: aby vmel gedenkazdy z was swu nadobu, to gest swym telem wladnuty (AgS 1708); my (ľudia) sme prach a popel, my sme nadoba blata (SJ 18. st) stvorení z hliny; tělo gest nadoba dusse (MC 18. st) L. dussa gest nesmrtedlná a nemože se unawiti, tělo porussytedlné a krechká nádoba (MPS 1777) smrteľné; muži mdlegsseg nadobe zenskeg udilegice cti (SJ 18. st) slabšiemu pohlaviu 3. nástroj, prostriedok na nej. činnosť; náčinie, náradie; zariadenie: nadoby muzycke (OP 1685); (Mojžiš s olejom) pomazal stánek ze wsseckym nádobem geho (KB 1757); ferramentum: železná priprawa, nadoba; utensile: nabytek, nadoby; instrumentum: nádoba k djlu (AP 1769); mezi zvukem mnohonásobních spevních nádobuv (BR 1785); meč boha trestagiciho a sudiciho nadoba gest (MK 18. st); fagka ze wssetkima ku kureny potrebnima nadobmy (Kur 18. st); x. pren (Luther) k reformatij od Boha zwlasste wybrana nadoba byl (SC 17. st); swaty Pawol aposstol, ta wiwolena nadoba božy (N. PRAVNO 1720) 4. pohlavný orgán: oči nech se postigu, aby marnostj newidely, na nečjstotné, hanebliwé nádoby nepatrjly (MP 1718); (planéta Fortuna) má pod sebau z lidskeho tela matkau (!), ledwenice, rodni udi, nadobu, semeno, prssa, pluce (KHS 1792); -ka, -ok dem k 1: ohen, kteri zasluzilj, w nadobcze w ruku drzeli (R. BREZOVO 1596); nadobky wechtom se drhnu (KoB 1666); wzalj olege do nadobkuw swych (Le 1730); capeduncula: obetny nadobka (KS 1763); -ečka dem k 1: matella: nočny aneb močny nádobečka nočník; orcula: nadobečka, do kterég se kwjtj sadj kvetináč (KS 1763)