nádoba ž, zried nádob m
1. dutý predmet s dnom na tekutiny, sypké hmoty ap.: nadoba pomjgowa; nadoba, do ktereg w nocy moczya nočník (KoB 1666); crater: pici nadoba (NP 17. st); vasa conqvinaria: nadoby kuchynské riad; lactarius catillus: mléčna nádoba; mulctra: múčná nádoba; urna: takowá nádoba, do kterég se pochowáwagú (KS 1763); acetabulum: octownj nádoba (CL 1777); numery (žrebov) od 1 do 90 do pripraweneho nadobu wložene (Kur 18. st)
L. hlinená, zemná, zemská n. hrniec z vypálenej hliny: olla: hrnec, hlinénná nádoba; ducere vasa e luto: hlinenné, zemné nádobi ďelati (KS 1763); kljč od peněz neb nádobu peňežitu nenosyli (PrV 1767) pokladničku
F. čo muže reptať črep a zemska nadoba proťy hrnčyrowi? (PP 1734) treba si vážiť svojho tvorcu
2. náb telo človeka ako schránka duchovných vlastností: aby vmel gedenkazdy z was swu nadobu, to gest swym telem wladnuty (AgS 1708); my (ľudia) sme prach a popel, my sme nadoba blata (SJ 18. st) stvorení z hliny; tělo gest nadoba dusse (MC 18. st)
L. dussa gest nesmrtedlná a nemože se unawiti, tělo porussytedlné a krechká nádoba (MPS 1777) smrteľné; muži mdlegsseg nadobe zenskeg udilegice cti (SJ 18. st) slabšiemu pohlaviu
3. nástroj, prostriedok na nej. činnosť; náčinie, náradie; zariadenie: nadoby muzycke (OP 1685); (Mojžiš s olejom) pomazal stánek ze wsseckym nádobem geho (KB 1757); ferramentum: železná priprawa, nadoba; utensile: nabytek, nadoby; instrumentum: nádoba k djlu (AP 1769); mezi zvukem mnohonásobních spevních nádobuv (BR 1785); meč boha trestagiciho a sudiciho nadoba gest (MK 18. st); fagka ze wssetkima ku kureny potrebnima nadobmy (Kur 18. st);
x. pren (Luther) k reformatij od Boha zwlasste wybrana nadoba byl (SC 17. st); swaty Pawol aposstol, ta wiwolena nadoba božy (N. PRAVNO 1720)
4. pohlavný orgán: oči nech se postigu, aby marnostj newidely, na nečjstotné, hanebliwé nádoby nepatrjly (MP 1718); (planéta Fortuna) má pod sebau z lidskeho tela matkau (!), ledwenice, rodni udi, nadobu, semeno, prssa, pluce (KHS 1792); -ka, -ok dem k 1: ohen, kteri zasluzilj, w nadobcze w ruku drzeli (R. BREZOVO 1596); nadobky wechtom se drhnu (KoB 1666); wzalj olege do nadobkuw swych (Le 1730); capeduncula: obetny nadobka (KS 1763); -ečka dem k 1: matella: nočny aneb močny nádobečka nočník; orcula: nadobečka, do kterég se kwjtj sadj kvetináč (KS 1763)