nádenník -a mn. -ci m. pomocný robotník (v min. pracujúci za dennú mzdu);
nádenníčka -y -čok ž.;
nádennícky príd. i prísl.: n-a práca;
nádenníctvo -a s. nádennícka práca
nádenník -ka pl. N -íci G -kov m.
nádenník -ka pl. N -íci G -kov m. ▶ (v minulosti) robotník živiaci sa príležitostnou fyzickou prácou s denným vyplácaním mzdy, námezdný robotník: obyčajný poľnohospodársky n.; chudobní nádenníci; pracovať ako n.; Podnes banujem, že som sa to dobré remeslo nevyučil, nebol by som po celý život otročil ako sluha a nádenník. [L. Ťažký] ▷ nádenníčka -ky -čok ž.: bola nádenníčkou na veľkostatku
nádenník pomocný robotník pracujúci za dennú mzdu • hovor. zastar. šichník (Timrava) • zastar. tovarichár (Zúbek)
nádenník, -a, mn. č. -ci m. robotník pracujúci za dennú mzdu;
nádenníčka, -y, -čok i nádennica, -e, -níc ž.;
nádennícky príd. i prísl.;
nádenníctvo, -a str. nádennícka práca
nádenník m. miest. csl robotník pracujúci za dennú mzdu: Oťedz bívau̯ náďeňíkom u žida (Králiky BB); Dvoh náďeníkov som opstarela do kozbi (Revúca); Náďeňňík sa nájíma len na jeden-dva ňňi (Návojovce TOP); Robit som chodil jako nádenník (Hlohovec); Un robil jag nadzeňig u jedneho gruntovneho pana (Sedlice PRE); nádenníčka ž.: Najali zme si dve náďeňňíčki do burgiňe (Návojovce TOP); Vezmi si nádeníšku, kod nevládžeš (Rochovce ROŽ)
nádenník [-(n)ník] m pomocný robotník pracujúci za dennú mzdu: placzeni nadenikom, czo wapno miesseli (s. l. 1580); Andrass Wrtich prj tomto pocztiwom meste gest toliko nadenikem (ŽILINA 1622); po prace dawa se nadennikum mzda aneb zaplata (SJ 18. st); operarius: Tagwercker: dělnjk, nádenjk (AP 1769); -ícky príd: z náděge odplaty nětco činiti naklonuge k stawu služebnému a nadenjckému (MPS 1777); subst n. m: mercenarius: Taglöhner: nadenicky (AP 1769)