Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nádejný príd. vzbudzujúci nádej, sľubný; prejavujúci nádej: n. spisovateľ, športovec, n. začiatok; n. pohľad;

nádejne prísl.;

nádejnosť -i ž.

nádejne 2. st. -nejšie prísl.

nádejne 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ s dobrými vyhliadkami na úspech, dobre; syn. sľubne, priaznivo: znie to n.; stretnutie sa vyvíjalo n.; Nevidel nádejne budúcnosť predovšetkým jednoduchých ľudí. [L. Ballek]; Začínalo to vyzerať nádejnejšie. [D. Mitana]
2. ▶ s istým očakávaním, želaním, s nádejou, dúfajúc v niečo: n. sa rozbehol za nami; odmlčal sa, potom dodal trochu nádejnejšie; Fajn, pomyslel som si nádejne. [J. Fekete]; Vytiahol z bočného vrecka tľapkavú dvojdecovú fľaštičku rumu a oči mu nádejne zasvietili. [P. Jaroš]

nádejný príd.

1. vzbudzujúci nádej, sľubný: n. maliar, básnik, spisovateľ;

2. majúci nádej, veriaci, dúfanlivý: n. pohľad; Díval sa s nádejnou zvedavosťou na Konôpku. (Jégé);

nádejne prísl.;

nádejnosť, -ti ž.