nádejný príd. vzbudzujúci nádej, sľubný; prejavujúci nádej: n. spisovateľ, športovec, n. začiatok; n. pohľad;
nádejne prísl.;
nádejnosť -i ž.
nádejný -ná -né 2. st. -nejší príd.
nádejný -ná -né príd. 1. 2. st. -nejší ▶ prinášajúci vhodné podmienky, nádej na uskutočnenie niečoho; spĺňajúci isté požiadavky; syn. sľubný, priaznivý: n. začiatok sezóny; n. pokus o návrat do politiky; čaká ho nádejná budúcnosť; mať nádejnú postupovú pozíciu; Nepoznali v živote nič opojnejšieho, slobodnejšieho, nádejnejšieho. [A. Baláž]; Spočiatku bolo počasie nádejné, vial slušný vietor. [I. Izakovič] 2. 2. st. -nejší ▶ (o človeku) majúci dobré vyhliadky do budúcnosti, od ktorého sa očakáva úspech; syn. perspektívny: n. hudobník; nádejná herečka; bol považovaný za nádejného kandidáta na prezidenta; máme dostatok mladších a nádejnejších hráčok; Vtedy sa nádejnému reportérovi zišli poznatky z právnickej fakulty a štylistické schopnosti. [Ľ. Jurík] 3. ▶ (o človeku) ktorý sa javí ako pravdepodobný, prichádzajúci do úvahy, možný, prípadný; syn. potenciálny: n. zákazník, kupec; oslovovať nádejných voličov; seminár pre nádejné podnikateľky; predstavila rodičom nádejného ženícha budúceho; Tvoj otec je fajn, - vyjadrila som svoj dojem z nádejného svokra. [J. Šimulčíková]
nádejný vzbudzujúci al. prejavujúci nádej, prísľub do budúcnosti • sľubný • mnohosľubný • zried. veľasľubný: váš syn má talent, je to nádejný, sľubný muzikant; nádejný, sľubný začiatok hospodárskej reformy • perspektívny (nádejný do budúcnosti): považujú ho za perspektívneho pracovníka • kniž. nádejeplný: uprel na mňa nádejeplný pohľad • veriaci • zried. dúfanlivý (ktorý má nádej, vieru v niečo): zaujať dúfanlivý, veriaci postoj k niečomu
perspektívny ktorý má perspektívu, s ktorým sa ráta do budúcnosti; zameraný na budúcnosť (op. bezperspektívny, neperspektívny) • nádejný • sľubný: perspektívny, nádejný, sľubný športovec, vedec; perspektívny, sľubný začiatok • schopný • vývojaschopný: schopný, vývojaschopný pracovník, výskum; výhľadový, dlhodobý: perspektívne, výhľadové, dlhodobé plány
sľubný ktorý veľa sľubuje, od ktorého sa dá veľa čakať • mnohosľubný • nádejný: sľubný, mnohosľubný, nádejný začiatok; mnohosľubná, nádejná budúcnosť • perspektívny (schopný rastu, vývinu, zdokonaľovania): perspektívny talent • zried. veľasľubný
svetlý 1. ktorý má slabšiu farebnú intenzitu (op. tmavý) • bledý: obľubovať svetlé, bledé tóny farieb • jasný (ktorý má svetlý a žiarivý odtieň; op. matný): prsteň s jasným červeným kameňom • žltý • hovor.: blonďavý • blond (neskl.) • plavý (o farbe vlasov); biely (o pečive a pod.; op. tmavý, čierny) • pobelavý: pobelavá pleť • expr.: svetlučký • svetlunký: svetlučká, svetlunká žltá farba
2. ktorý má dosť (denného) svetla (op. tmavý) • slnečný • jasný: svetlá miestnosť; slnečný, jasný byt • presvetlený: presvetlený ateliér • zried.: lúčistý (Jesenská) • vidný
3. expr. ktorý je pozitívne hodnotený • príjemný: jediná svetlá, príjemná stránka veci • jasný: jasná spomienka na detstvo • šťastný • radostný: mať šťastné, radostné obdobie v živote • priaznivý: svetlé dni (op. čierne) • nádejný • perspektívny • skvelý: nádejná, perspektívna, skvelá budúcnosť
4. kniž. ktorý je výnimočný a pozitívny zároveň, ktorý pôsobí ako svetlo • vynikajúci • ušľachtilý • výnimočný: svetlý, vynikajúci, ušľachtilý, výnimočný zjav • dobrý: byť svetlým, dobrým príkladom • nezabudnuteľný: svetlá, nezabudnuteľná pamiatka mŕtvych
5. p. jasný 1
veľavravný 1. veľa a zbytočne rozprávajúci • mnohovravný: veľavravný, mnohovravný človek • rozvravený: rozvravená žena • zhovorčivý • zvravný • hovorný (ktorý sa rád zhovára): zhovorčivá, zvravná suseda • zried. rečný • expr. utáraný: utáraný starec • expr. táravý: táravé jazyčnice • expr.: bľabotavý • rapotavý: rapotavá suseda • pejor. ľapotavý • subšt. ukecaný
p. aj výrečný 1
2. veľa naznačujúci, sľubujúci • mnohovravný: veľavravný, mnohovravný úsmev • mnohoznačný • veľaznačný: mnohoznačný, veľaznačný pohľad • významný • veľavýznamný • mnohovýznamný • mnohovýznamový: významné, veľavýznamné, mnohovýznamné gesto • mnohosľubný • veľasľubný • nádejný: veľasľubný, nádejný začiatok
p. aj významný 3
nádejný príd.
1. vzbudzujúci nádej, sľubný: n. maliar, básnik, spisovateľ;
2. majúci nádej, veriaci, dúfanlivý: n. pohľad; Díval sa s nádejnou zvedavosťou na Konôpku. (Jégé);
nádejnosť, -ti ž.
nádejný príd. zried. vzbudzujúci nádej, perspektívny: Us sa ľem usiluvau̯ pomuoc tomu náďejnému svokrovi (Ležiachov MAR); Čo boli proťi vládnej straňe, tí náďejní poslanci si moseli ucťiď voličóv z vlasného vačku (Lapáš NIT)
nádejný príd vzbudzujúci nádej, sľubný: wyra gest nadegnich wecy podstata (Le 1730)