nádej -e ž.
1. viera, že sa splní niečo očakávané, želané: n. na víťazstvo, byť plný n-e, stratiť (poslednú) n.; sklamať niečie n-e; náb. jedna z troch božských cností
2. osoba (-y), javy ap., o kt. sa verí, že splnia očakávanie: mládež je naša n., futbalové n-e
□ mať n. dúfať
nádej -je pl. G -jí D -jam L -jach ž.
nádej -je pl. G -jí D -jam L -jach ž. 1. (i na čo) ▶ presvedčenie, viera, že sa splní, uskutoční niečo očakávané: posledná, jediná, márna n.; veľké, nesplnené, zmarené nádeje; n. na zmenu, na lepší život; nestrácať n.; nevzdať sa nádeje; žiť v nádeji; s nádejou čakať na niekoho; zriecť sa falošných nádejí; ostať celkom bez nádeje; byť sklamaný z nenaplnených nádejí; Píšem Ti tento list v nádeji, že si ešte nezabudol na domov. [J. Patarák]; Nesmieš zlomiť vo mne nádej, že sa zase raz budem vedieť - ako toľkokrát - postaviť na vlastné nohy. [K. Horák] □ mať nádej a) dúfať, veriť, nádejať sa b) mať šancu na niečo 2. (i na čo) ▶ predpoklad na uskutočnenie určitých cieľov, vyhliadka, šanca, perspektíva: n. na postup do finále; tréner mu nedával žiadnu n.; diagnóza je neúprosná, n. mizivá; U tohto dievčaťa nemáš nijakú nádej! [P. Andruška]; Nevidí ani byľku nádeje, ani malilinká hviezdička mu nesvieti na nebi. [P. Štrelinger] 3. expr. ▶ kto má priniesť potrebné zlepšenie, pomoc v niečom; osoba, o ktorej sa predpokladá, že naplní isté očakávania: nová herecká n.; mladé basketbalové nádeje; škola pre talentované hokejové nádeje; si matkinou veľkou nádejou; ty si moja n. od mojej mladosti 4. náb., cirk. ▶ (v kresťanstve) jedna zo základných božských čností, istota očakávajúca večný život v Božom kráľovstve: kresťanská viera, n. a láska; modlitba je prameňom nádeje; hrešiť proti nádeji zúfať si ◘ fraz. zastar. byť v nádeji (o žene) byť tehotná; kniž. zastaráv. kojiť sa nádejou dúfať, že sa niečo uskutoční, nádejať sa; [to je moja/naša] posledná nádej (o človeku, jeho konaní al. o nejakom postupe, prostriedku) viera v zostávajúcu možnosť uskutočniť niečo potom, ako zlyhali predchádzajúce možnosti; nádej zhasla niečo sa nepodarilo, nenastalo, už nemožno dúfať; expr. pochovať v sebe všetky nádeje vzdať sa ich, neočakávať žiadne zlepšenie; robiť si nádeje očakávať niečo, obyč. málo pravdepodobné; vkladať do niečoho, do niekoho [veľké, nemalé] nádeje očakávať od niečoho, od niekoho istý prínos al. pomoc; vlievať/vliať niekomu do duše nádej povzbudzovať, povzbudiť niekoho v zlej situácii; v niekom tlie iskierka nádeje al. niekto má [v kútiku srdca] iskierku nádeje skryto, potajomky dúfa v niečo; expr. svetielko nádeje šanca, predpoklad, že niečo želané nastane; expr. zažať [v niekom] svetielko nádeje dodať niekomu odvahu, povzbudiť ho; živiť v sebe nádej dúfať v niečo napriek nepriaznivým okolnostiam ◘ parem. nádej zomiera posledná vyjadrenie viery v splnenie niečoho, hoci aj málo pravdepodobného
dúfať očakávať s nádejou, že sa niečo uskutoční • mať nádej: dúfal, mal nádej, že sa vec podarí • sľubovať si: veľa si od toho sľubuješ • trúfať: už netrúfala, že príde • kniž.: nádejať sa • úfať (sa): nádejali sa, úfali (sa), že sa skoro uzdraví • spoliehať sa • veriť (s presvedčením): spolieha sa na tvoju pomoc, verí v tvoju pomoc • nár. trôfať
nádej viera, že sa splní niečo očakávané, želané: nádej na víťazstvo • zastaráv. úfnosť: je slabá úfnosť na záchranu • výhľad • vyhliadka: sú výhľady, vyhliadky na dobrú úrodu • perspektíva: nemá veľkú perspektívu do budúcnosti • hovor. šanca (nádej na úspech): mať šancu v súťaži
veriť 1. byť presvedčený o dôveryhodnosti, spoľahlivosti, pravdovravnosti niekoho • dôverovať: verí, dôveruje synovi • kniž. zastar. verovať
2. byť presvedčený o kladnom vývoji niečoho • dúfať • mať nádej: verí, dúfa v uzdravenie; máme nádej, že zvíťazíme • kniž. nádejať sa • kniž. zastar. verovať
3. hovor. (v zápore) nebyť schopný • nemôcť • nevedieť: neverí, nevie sa už dočkať konca; nemôže sa dočkať prázdnin
výhľad 1. možnosť niečo odniekiaľ dobre vidieť • rozhľad: z okna je výhľad na vrchy; z veže bol malebný rozhľad na krajinu • pohľad: zo Slavína je pekný pohľad na Bratislavu • vyhliadka (obyč. miesto s dobrým výhľadom): vyhliadka z výšiny na mesto • zried. prehľad (Kukučín)
2. viera, istota, že sa splní niečo očakávané • vyhliadka: existujú výhľady, vyhliadky na dobrú úrodu • perspektíva: dobré perspektívy do budúcnosti • nádej: nádej na víťazstvo
3. p. oblok
nádej (arch. i nádeja), -e, -í, -am, -ach ž. viera, dúfanie, úfnosť v splnenie niečoho: splniť, sklamať, stratiť n., čakať bez n-e, mať n. na niečo; Je nádej na krásny deň. (Heč.) Buchnutie dverí zničilo jeho nádeju. (Kuk.);
pren. osoba al. vec, od ktorej očakávame niečo, o ktorej veríme, že niečo splní: Za nimi sedí nádej celého oddelenia. (Ráz.) skladať, vkladať n. do niečoho, do niekoho veriť v niečo, v niekoho; kniž. kojiť sa, ukájať sa nádejou veriť, dúfať
nádej i nádeja ž. strsl, zsl viera, že sa splní niečo želané, očakávané, dôvera: Aspon mám náďej (Bobrovec LM); Ke_com už ňemau̯ náďej (uniknúť), tak son sa skriu̯ tej pivňici (Kľak NB); Už nemá žiadnu nádej na záchranu (Martin n. Žit. ZM); Uš som búl o tebe f slabé nádeji (Kameňany REV); Zlá ho odešla nádej (Bošáca TRČ); Nedával mi nádej, a ešče žijem (Brestovany TRN); nádeja (Hubová RUŽ)
nádej, nádeja ž 1. viera, dúfanie, úfnosť v splnenie niečoho: w tebe (Bože) nadiegu nassu poruczame (BAg 1585); wzacna gest nadege, gestlj ti prospege w tweg negwetssy potrebe (BV 1652); yest nadeya, ze neudiela gim nycz (ORLOVÉ 1663); mne moga nádeg sklamala (VP 1764) L. byť tej n-e, v tej n-i; činiť si n.; mať n. dúfať, veriť v splnenie niečoho: hrabynka cztyryczet beczek wyna wzala, magycze tu nadegy, že y panstwy wsseczko pod swau mocz podmany (s. l. 1564); teg nadege sme, ze podle nasseg prosby ucynity račyte (s. l. 1682); ona w sluzbe bila w teg nadegj, žeby gi za manželku pogal, s nim lihagice tehotna se stala (s. l. 17. st); ottzove naso v tebe nádzéju malyi v tsáse kásdém (DŽ 1752); Asstarbea nádegu sebe činila, z lybežnostámi swimi že ho zaslepy (PT 1778); pokladať, skladať (svoju) n. v kom, čom, v čo dúfať, veriť v splnenie niečoho: pharisey swogu naděgu pokladal w swoge nedokonale skutky (SLK 1641-57); kdyz gsem w cžloweku smrtedlnem swú nádegi skladal (CC 1655); mladi twug wek, w kterem ty weliku nádegú skladáss (SJ 18. st); odložiť n. od seba, zložiť n. o kom prestať veriť, dúfať v niečo, v niekoho: prewrhlec a prestupec zatwrdile wssecku nadegu od seba odložil (MS 1758); taťík jeho a múj všecku o nem náďej hňeď zložili (BR 1785); niet n-e o kom, o čom nemožno veriť, dúfať v niečo, v niekoho: howada, o kterich neni nadege, abi meli s mrtwich wstati; abichme se nezarmuczowaly pro tich, kteri zemrely, yako bi giž o nich wicze nebilo žadneg nadege (TC 1631) F. gsu dwere ku wsseckeg dalsseg nadei zatworene (MK 18. st) nemožno už dúfať 2. predpoklad, očakávanie: pod nadegj welkjch peněz prodan gsem bil (PT 1796) 3. náb jedna z troch kresťanských cností: nebo ňú (láskou) zwláštňe k Bohu bíwáme ponášanj wíc nežli bárs wírú, bárs nádegú (BN 1790)