náchylný príd.
1. kt. má sklon na niečo (obyč. neželateľné), náklonný: n. na choroby, n. podliehať zlu
2. náklonný (význ. 2), ochotný: je n. súhlasiť, n. na kompromis;
náchylnosť -i ž.
náchylnosť -ti -tí ž.
náchylnosť -ti -tí ž. (i na čo) 1. ▶ (o živých organizmoch) vrodená al. získaná slabosť na niečo negatívne, neželané, možnosť ľahko podľahnúť, sklon, dispozícia, nábeh; syn. náklonnosť: genetická n. na choroby; zvýšená n. na infekcie, na depresiu; n. človeka na hriech; trpieť náchylnosťou na obezitu; v náchylnosti odrôd zemiakov k černeniu sú značné rozdiely; Rozsiahlejšie testovanie na desiatky až stovky náchylností [na Alzheimerovu chorobu] robia zatiaľ niektoré komerčné laboratóriá. [HN 2010] 2. ▶ (o hmote) zvýšený predpoklad na vznik niečoho nepriaznivého, škodlivého, znehodnocujúceho: n. kovov na koróziu; n. materiálov na lámavosť; n. územia na vznik zosuvov
náchylnosť 1. p. sklon 2, tendencia 2 2. p. sympatia
sklon 1. výškový rozdiel dvoch bodov al. úrovní • spád: sklon, spád strechy; strmý sklon, spád pozemku • geol. úklon: úklon vrstiev • stúpanie (vzostupná línia sklonu): trať má veľké stúpanie • klesanie (zostupná línia sklonu): klesanie cesty
2. vrodená al. získaná schopnosť na niečo: mať egoistické sklony • tendencia: tendencia po stálosti • náklonnosť • náchylnosť: náklonnosť preceňovať veci; náchylnosť na choroby • dispozícia (predpoklad istým spôsobom sa správať, konať): má dispozície na spev • nábeh: nábeh na tučnotu • kniž. inklinácia
3. p. koniec 1
sympatia kladný citový postoj k niekomu, k niečomu (op. antipatia): cítiť sympatie voči niekomu • náklonnosť • príchylnosť: prejavovať náklonnosť, príchylnosť • priazeň (žičlivý vzťah): získať niečiu priazeň • blahovôľa • blahovoľnosť • blahosklonnosť • náchylnosť (Škultéty)
tendencia 1. usilovanie sa uplatniť isté myšlienky, názory a pod.: článok má mravoučné tendencie • zámer: politické zámery • cieľ: všeľudský cieľ • úsilie • snaha: je tu úsilie, snaha ovplyvniť výsledok zápasu
2. smer, ktorým postupuje istý jav • sklon: má tendenciu, sklon k alkoholizmu • náklonnosť • náchylnosť • dispozícia: dedičná náklonnosť, dispozícia na niečo • kniž. trend: vývinový trend
náchylný príd. (k čomu, na čo i s neurč.) majúci náklonnosť, sklon, dispozície k niečomu: Všetci sme k zlému náchylní. (Šolt.) Oči, náchylné na plač. (Heč.) Je náchylný spáchať zločín. (Jégé);
náchylnosť, -ti ž.
1. sklon, dispozície: n. na ochorenie, mať n. k prechladnutiu;
2. náklonnosť, príchylnosť, sympatie: Anička, ja cítim k tebe náchylnosť. (Škult.)
náchylnosť ž. miest. strsl a zsl náklonnosť, vzťah: Má náchilnoždž gu pijatike (Kameňany REV); Ňemá k ňemu žánnéj náchilnosci (Bošáca TRČ)