náchylný príd.
1. kt. má sklon na niečo (obyč. neželateľné), náklonný: n. na choroby, n. podliehať zlu
2. náklonný (význ. 2), ochotný: je n. súhlasiť, n. na kompromis;
náchylnosť -i ž.
náchylný -ná -né 2. st. -nejší príd.
náchylný -ná -né 2. st. -nejší príd. iba v prísudku 1. (i na čo) ▶ (o živých organizmoch) majúci náchylnosť, vrodenú al. získanú slabosť, sklon ľahko podľahnúť niečomu negatívnemu al. neželanému: byť n. na bežné choroby, na alergie; človek je n. na zlé; rastlina je náchylná na hubové ochorenia; ženy sú náchylnejšie na vznik depresie; suchá pleť je oveľa náchylnejšia na tvorbu vrások; Zhoršil sa vám krvný obraz, znova ste oveľa náchylnejšia na získanie nejakého pľúcneho infektu. [A. Baláž] 2. (i na čo) ▶ (o hmote) ľahko podliehajúci poškodeniu, znehodnoteniu: materiál je n. na praskanie; časti auta, ktoré sú náchylné na opotrebovanie, častejšie kontrolujeme; Pôda zbavená medzí a zelene je čoraz náchylnejšia na eróziu. [HN 2009] 3. (i s neurčitkom) ▶ prejavujúci pripravenosť, ochotu myslieť al. konať istým spôsobom, naklonený, ochotný: byť n. veriť všetkému byť priveľmi dôverčivý; bol som n. myslieť si, že majú pravdu; ľudia vo finančnej tiesni sú náchylnejší prijať aj horšie platenú prácu; Takmer každý človek, uvedomil si, je náchylný posudzovať iných podľa seba, podľa vlastného vzťahu k svetu. [J. Lenčo]
náchylný 1. ktorý má v sebe všetky predpoklady, sklony, dispozície na niečo (obyč. neželateľné) • náklonný: byť náchylný, náklonný na choroby; je náklonný konať zlo
2. ktorý má sklon, tendenciu, ochotu na niečo • náklonný • ochotný: bol náchylný, náklonný prijať naše vysvetlenie; nie je náklonný, ochotný prispôsobiť sa • pripravený • hotový (ktorý má vôľu uskutočniť niečo v blízkej budúcnosti): som pripravená, hotová uveriť vám, ak uvediete dôkazy • naklonený (ktorý má ochotu obyč. na niečo dobré): byť náchylný, naklonený súhlasiť
ochotný ktorý má dobrú vôľu vyhovieť, poslúžiť niekomu; svedčiaci o ochote (op. neochotný) • úslužný: je to vždy ochotný, úslužný pracovník; ochotné, úslužné správanie • pozorný • všímavý (citlivo reagujúci na potreby iných): pozorná, všímavá obsluha (v reštaurácii) • obetavý • nezištný (ktorý má ochotu pomáhať iným bez vlastných výhod): obetavý, nezištný učiteľ; obetavá, nezištná starostlivosť • horlivý • príčinlivý (ktorý má ochotu vykonať všetko, čo sa od neho žiada, al. aj viac): horlivý, príčinlivý učeň • hotový • odhodlaný (ktorý súhlasí s vykonaním istej činnosti): byť hotový, odhodlaný bojovať proti zločinu; je hotový pomôcť nám • náchylný • náklonný (pripravený uskutočniť, vykonať niečo): je náchylný uveriť, ak mu predložia dôkazy; politický partner je náklonný na kompromis • expr. preochotný (veľmi ochotný) • pejor. služobnícky (poníženecky ochotný)
vnímavý 1. ktorý pozorne vníma • chápavý (ktorý ľahko chápe; svedčiaci o tom): vnímavý, chápavý poslucháč, chápavé dieťa; vnímavé, chápavé oči • bystrý (ktorý rýchlo a dobre vníma): bystrý žiak • prenikavý (ktorý pohotovo a rýchlo vníma): prenikavý um • citlivý (ktorý je schopný vnímať i jemné vonkajšie popudy): citlivý pozorovateľ • citový (ktorý intenzívne prežíva psychický vzťah): citová žena • kniž. receptívny (ktorý ľahko prijíma vonkajšie podnety): receptívny typ človeka • kniž.: senzibilný • senzitívny (ktorý je schopný zmyslového vnímania): senzibilný, senzitívny umelec • čujný
2. ktorý ľahko niečo prijíma • náchylný • náklonný: vnímavý, náchylný na chlad; náklonný na choroby
náchylný príd. (k čomu, na čo i s neurč.) majúci náklonnosť, sklon, dispozície k niečomu: Všetci sme k zlému náchylní. (Šolt.) Oči, náchylné na plač. (Heč.) Je náchylný spáchať zločín. (Jégé);
náchylnosť, -ti ž.
1. sklon, dispozície: n. na ochorenie, mať n. k prechladnutiu;
2. náklonnosť, príchylnosť, sympatie: Anička, ja cítim k tebe náchylnosť. (Škult.)
náchylný príd. miest. strsl i zsl majúci sklon, náklonnosť, dispozíciu na niečo: Ťiež boľi náchilní na toto (na chorobu) (Ležiachov MAR); Vam je velmi náchilní gu kártám (Kameňany REV); Ked bola malá, velice bola náchilná šálit (Brestovany TRN); náchilní robiď zle (V. Bielice TOP)
náchylný príd 1. (ku) komu, k čomu prejavujúci pochopenie, priazeň, žičlivý; náklonný: my nachylny buda (!) k spolususedowi swemu, wysslysseli sme list zachowany rodiczuow geho (ŽILINA 1554); ya sem k dobrzemu wzdjczkj hotow a nachilny (STREČNO 1585); k tomu sme nachylni (pomôcť proti Turkom) kdekoli potreba (ZLIECHOV 1663 LP); pane groffe, ku ubohim swim poddanim welice nachilny (PREČÍN 1746); w nádegi se cwjčj (človek), že Bůh gemu gest náchylný (MPS 1777); bil cžlowek k chudobnim welmi nachilni (PEŠŤ 1787) 2. k čomu, na čo majúci sklon k niečomu, na niečo: ambubajus: k opilstwi nachilny (NP 17. st); nigdi bich nieweril, kdibi neskusil, že by tento narod tak nachilni bol k bludom (RAJEC 1706); pohlawy ženské welmi gest krechké a k marnostem swěta nachýlne (MP 1718); lyd (francúzsky je) nahylny ku učeny, ku dychteny nowych wecy (KrP 1760); irascibilis: k hňewu nachylny; emax: nachylny na kupowanj, rad kupugjcy; inclinabilis in parvum animus: nachylny na zlost (KS 1763); maličky úd gest gazyk, ale klsky a k úpadu nachylny (BlR 18. st) často hreší 3. naklonený, nachýlený, nahnutý: cermuus: zhrbeny, k zemi ohnúty, nachylny; lentitudo arboris: nachylny strom; jugum eminens in mare: na more nachylna hora; proclinata tecta: nachylné strechj; nutabilis: sem y tam náchylny, sem y tam ohybny klátiaci sa (KS 1763); kdiž k pádu náchilný uzíragú dum, ten oprawiti zapowrhugú (BN 1796); x. pren praecipitata aetas: nachylný wek, čas pokročilý; declivis aetate: nachylny wekém prestarnutý (KS 1763) 4. vrodený, pudový: ten, který z nachylnég nedbanliwosti hressy (BlR 18. st) 5. po kom niekoho verne nasledujúci: sequax: za ňekym gjdúcy, ňekoho nasledugjcy, po ňekem nachylny, gdúcy (KS 1763); -e prísl k 1: syn moy wlastny se gest nahylne (!) ke mne, synowsky howal (PRAHA 1590); dwe znamenj su owcj dobreg: hlas pastirá sweho nachilnie slissetj a schopnie nasledowatj (KT 1753) ochotne; propense: nachylňe, rád, z nachylnosti (KS 1763); k 2: procliviter: nachylňe, snádnó, láhkó (KS 1763) dolu svahom, z kopca; -osť ž 1. zohnutie, ohnutie: declinatio corporis: nachylnost, schylenj, krag sweta (KS 1763) 2. priazeň, pochopenie: czo se dotycze skrze psany wassyho lystu, welmy dobre sme wyrozumely a tomu wssemu sme nachylnost vczinyly (HLOHOVEC 1559); abych se za takowu wdecznost a nachilnost odsluzitj mohl (TRENČÍN 1635); nachylnost a uprimnost pana milostiveho k nam nehodnym poddanym (PÚCHOV 1744 LP) 3. náklonnosť, sklon k niečomu: prestupugicze geho (božie) swate prykazany slowy, skutky a wssecku zlau nachilnosti (BAg 1585); nech pokrm gegjch gest náchýlnost k mudrosti (MP 1718); pronitas ad malum: nachylnost na zle (KS 1763); pronitas: náchylnost, náklonnost (CL 1777); powinnj su rodičowe častokrat swewolne dety do ruk prut brat, aby z gegich srdca wihnaly wssetky detinske zle nachilnosty (MiK 18. st) 4. prirodzený sklon, pud: aby jsme zlé nachilnosti těla snadnej zlomiti mohli (PW 1752); osylnené a rozpálené beránky by se z owcami podle náchylnosti natury spogili, a tak by se owce ze sskodu plemena pred časem nabehali (VOv 1779); (pohanstvo) pússtalo uzdu mrcha náchilnostám wúle a nikdo nikeho preň nikdi nemučil; w žádném čloweku wláde nestogí natolko míti tela náchilnosti podmanené, aby sa nikdy neposzdwíhali (BN 1789; 1790)