náboženstvo [-o, -í] s
1. jedna z foriem spoločenského vedomia spojená s vierou v Boha (bohov) a v nadprirodzené sily: oni pod owčjm kožuchem sweho naboženstwy dogjti wsseho toho mohu (WO 1670); lidé žádného naboženstwy se nepridržali (MP 1718); hiňe náboženstwy (BR 1785)
2. učenie jednotlivých cirkví, vierouka, vierovyznanie, konfesia: ó, verný kresťane, tvé náboženstvo všetko stane (ASL 14. st); obsahnuti slowa boskyho zawyra se w tychto obzwlasstnjch cžlanczech naboženstwi krestianskeho (BAg 1585); paterowy, ktery neny nasseho naboženstwy (VYHNE 1686); religio: náboženstwi, -stwo, wyznáwani (KS 1763)
L. augsburské, evanjelické, luteránske n. reformované vierovyznanie založené na Lutherovom učení: ewangelitské náboženstwj (BYTČA 1611 E); kazatele naboženstwi augšpurskeho (ORAVA 1625 U2); (statočný zeman) welice se pohorssyl a z lutheránskeho náboženstwj wystupil (PE 1764); grécke, ruské, staroverské n. vierovyznanie východného obradu, gréckokatolícke al. pravoslávne: muž jakísy reckého náboženstvý (BR 1785); knizky ku nabozenstwu ruskemu (Kur 1785-96); Osvald Elias gest starowerskeho naboženstwy (Kur 18. st); helvétske, kalvínske n. reformované vierovyznanie založené na Kalvínovom učení: k helwetskému náboženstwj se priznáwagjcjm osadám ani buducne žádna prekážka se činiti nebude (AN 1793); Ambruss Jozef gest kalwinskeho naboženstwy (Kur 18. st); mohamedánske, turecké n. islam, moslimstvo: w tureckem naboženstwy člowek spasen byť múže (PP 1734); národ arabský náboženstwj mohametánske následugjcý (SH 1786); s prawym a krestianskym naboženstwym (BAg 1585) uznávajúcim krst; w židowskem naboženstwy (PP 1734) vyznávajúcom Mojžišovo starozákonne učenie; ktery od naboženstwy katolickeho odstupiti chce (S. ĽUPČA 1784) vyznávajúceho Starý a Nový zákon a pápežské dogmy; naboženstwj premenitj (VYHNE 1686) konvertovať
3. náboženský obrad; bohoslužba: predawagu palenku w dni niedelne a swatecžne, dokawad trwa czyrkewne naboženstwy (ŠŠP 1697 E); toto naboženstwi zachowáwát budete pri gezeňu beránka welkonočnyho (KB 1757); religio: GottesDienst: náboženstwj (AP 1769)
4. zbožnosť, bohabojnosť, oddanosť viere: na oferu společne i z malženkami a tovarišmi z naboženstvim jiti (CA 1615); i napólnyél (hluk) dom tzali, kdze se pokorne (apoštoli) zislyi, v nábosensztve sedzelyi, obetzánye tsekalyi (HPS 1752); pietas: pobožnosť, bohabójnost, nábožénstwi (KS 1763)
F. nebezpečenstwa naucža naboženstwa (SiN 1678) nebezpečenstvo privádza k zbožnosti
5. cirkevná rehoľa: religio: rehola, náboženstwi, -stwo (KS 1763); religiosi sacerdotes: der Mönchenstand: rhehole (!), náboženstwi (ML 1779)