Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

náš nášho m. naša našej ž. naše nášho s I m. a s. naším mn. m. živ. naši, neživ., ž. a s. naše našich

I. zám. privl.

1. vyj. privl. vzťah hovoriacich k osobe, veci (ako vlastníctvo, prináležanie, spoloč. al. zamestnanecký vzťah ap.): n-e dieťa, náš (vlastný) dom, n. (národný) jazyk; náš názor je ...; to je n-a vec týka sa iba nás; n-e orgány fungujú podobne ako zvieracie ľudské

2. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) vyj. pôvodcu al. predmet (deja): n-e usilovanie, n-e návrhy, n-e prenasledovanie

3. vyj. zreteľ: za n-ch čias, človek v n-ch rokoch

4. hovor. má funkciu odkazovacieho zámena: n. pocestný sa už vracia

5. vyj. (kladné) citové vzťahy: deti n-e milé! (oslovenie); to je n. človek zmýšľa ako my; zahrajte nám tú n-u! obľúbenú skladbu

6. kt. sa u nás (v tejto krajine, v tomto prostredí) vyskytuje: n-e lesné zvieratá

7. môj (význ. 1) (plurál skromnosti): n-a štúdia má riešiť ...

● n-e šťastie, že ... mali sme šťastie, že ...

II. hovor. naši m. mn. a) (blízka) rodina b) prívrženci, priatelia ap.

náš naša naše G mužský a stredný nášho, G ženský našej, D mužský a stredný nášmu, D ženský našej, A mužský živ. nášho, A mužský neživ. náš, A stredný naše, A ženský našu, L mužský a stredný našom, L ženský našej, I mužský a stredný naším, I ženský našou, pl. N mužský živ. naši, pl. N mužský neživ., stredný a ženský naše, pl. G našich, pl. D našim, pl. A mužský živ. našich, pl. A mužský neživ., stredný a ženský naše, pl. L našich, pl. I našimi zám. privlastňovacie adjektívne

náš naša naše G mužský a stredný nášho, G ženský našej, D mužský a stredný nášmu, D ženský našej, A mužský živ. nášho, A mužský neživ. náš, A stredný naše, A ženský našu, L mužský a stredný našom, L ženský našej, I mužský a stredný naším, I ženský našou, pl. N mužský živ. naši, pl. N mužský neživ., stredný a ženský naše, pl. G našich, pl. D našim, pl. A mužský živ. našich, pl. A mužský neživ., stredný a ženský naše, pl. L našich, pl. I našimi zám. privlastňovacie adjektívne 1. ▶ odkazuje na privlastňovací vzťah (vlastníctvo, prináležanie, príbuzenský al. citovo blízky vzťah) hovoriaceho (al. hovoriacich) k osobám, zvieratám al. veciam al. širší privlastňovací vzťah, na základe ktorého nám niečo prislúcha al. sa prisudzuje, patriaci nám: náš otec; naša mama; naše deti; spomínať na našich starých rodičov; stretnúť sa s našimi priateľmi; to je n. pes, n. dom, naše auto; n. miláčik a) obľúbený, milovaný človek b) obľúbené domáce zviera al. obľúbená vec; zišla sa celá naša rodina; vzdali sme hold našim predkom; navždy zostane v našich srdciach; osud spojil naše životy; stalo sa to pred našimi očami; najlepšia pre n. organizmus je čistá voda; v našej záhrade dominujú ruže; boli to naše prvé spoločné Vianoce; oslávili sme prvé výročie našej svadby □ Otče náš základná modlitba kresťanov začínajúca sa týmito slovami, Otčenáš; naši najmenší malé deti; naša malá (z pohľadu rodiča) dcéra, (z pohľadu starého rodiča) vnučka; náš malý (z pohľadu rodiča) syn, (z pohľadu starého rodiča) vnuk; naši mladí (z pohľadu rodičov) syn a/al. dcéra a ich partneri
2. ▶ odkazuje na vzťah podieľania sa, spoluúčasti hovoriaceho (al. hovoriacich) na činnostiach a vlastnostiach skupiny, ku ktorej patrí (al. patria): naša dlhoročná spolupráca; to je naša prvoradá úloha; bol to n. nápad, návrh; prezentovať naše názory; seminár prevýšil naše očakávania; urobili sme všetko, čo bolo v našich silách; nevyvíjalo sa to podľa našich predstáv; naším cieľom je skvalitnenie výučby; napriek našim upozorneniam sa problémy neriešili; nestalo sa to našou vinou; Zážitky z detstva sa nám podvedome a dlhodobo vrývajú do pamäti a ovplyvňujú naše konanie. [HN 2002]; Teším sa, že naše výtvory sa budú aj predávať, - hovorí mladý umelec. [ŽVč 2006]
3. ▶ vyjadruje určitý zreteľ, hľadisko hovoriaceho (al. hovoriacich) vo vzťahu k objektom al. javom: nebude to aj n. prípad? netýka sa to isté aj nás?; prichádza n. vlak, autobus ktorým budeme cestovať, ktorým cestúvame; bol v našich rokoch bol približne rovnako starý ako my □ pre naším letopočtom pred narodením Krista, skr. pred n. l.; nášho letopočtu po narodení Krista, skr. n. l.
4. ▶ odkazuje na vzťah prináležania hovoriaceho k väčšiemu spoločenstvu, k územie, ktoré toto spoločenstvo obýva, k procesom, ktoré v spoločenstve prebiehajú, a k hodnotám, ktoré spoločenstvo uznáva: n. národ; n. jazyk, naša reč; n. kontinent; naša planéta Zem; naša vlasť; naše krásne Slovensko; naše hrady; návštevníci našich hôr; naše piesne, príslovia a porekadlá; naši spisovatelia; úspechy našich hokejistov; naša mládež; primátor nášho mesta; tieto udalosti sú súčasťou našich dejín; odmalička vštepoval deťom lásku k našim tradíciám; je to novinka na našom trhu; auto s našou poznávacou značkou; pestovanie sóje v našich podmienkach; niektoré rastliny sa z našej flóry vytrácajú; zvieratá žijúce v našich lesoch; naše tradičné jedlo sú halušky; nejaký čas tu žil a veľmi dobre pozná naše pomery; Opäť sa ukázalo, aká vzdialenosť je medzi našimi svetmi. [E. Farkašová]
5. ▶ odkazuje na spoločenský vzťah, v ktorom sme s istými osobami: n. pán riaditeľ; naša triedna učiteľka; naši zamestnanci, obchodní partneri, zákazníci; absolventi našej školy; členovia našej organizácie; naši piataci skončili na druhom mieste; kontakty s našimi bratmi Čechmi; zahanbili sme našich neprajníkov
6. ▶ odkazuje na vzťah spolunáležitosti, blízkosti hovoriaceho k prejavom, stavom ľudí vo všeobecnosti, spoločný, vlastný ľuďom: naše city, potreby; naše žiale, smútky, bolesti, hriechy; Matky sú tie najdôležitejšie osoby v živote. Od malička s nami prežívajú naše radosti, ale aj naše starosti. [HN 2011]
7. hovor. ▶ má funkciu odkazovacieho zámena: nemal by už vstať n. spachtoš?; pocestný sa už vracia
8. ▶ vyjadruje citový vzťah, náklonnosť (obyč. vo familiárnom oslovení): vidíte, priateľu n.; nuž vitajte, naši milí princovia; Tak, hostia naši milí, poďte dovnútra, upiekla som jablkový koláč. [R. Moric]; Martin! A teraz si zanôťme tú našu! [P. Jaroš]
9. ▶ (v autorskej reči) odkazuje na osobu, o ktorej sa bude hovoriť al. už je z rozprávania známa: teraz sa zoznámime s naším hrdinom bližšie; naša hlavná postava si k nemu postupne razí cestu
10. ▶ používa sa autorom (v autorskom pluráli) namiesto zámena môj: naša štúdia je odrazom súčasného stavu poznania danej problematiky; v našom referáte nájdete odpoveď na tieto otázky; cieľom nášho príspevku je poukázať na aktuálne problémy v danej oblasti; to teraz nebude predmetom našich úvah
◘ fraz. naše ratolesti deti; naše šťastie, že... mali sme šťastie, že...: naše šťastie, že sucho neprišlo skôr; po našom a) tak, ako my chceme: ako sa vieme hnevať, keď nie je po našom b) tak, ako je u nás zvykom: urobíme to po našom c) tak, ako sa u nás vraví: bakšiš, po našom úplatok d) naším jazykom: hovorili po našom i po poľsky; to je náš človek človek rovnako zmýšľajúci, patriaci k nám; to je naša psia povinnosť to je niečo, čo sme povinní urobiť; za našich [mladých] čias to tak nebolo keď sme boli mladí, mladší, keď sme boli v produktívnom veku

náš, naša, naše, nášho, nášmu, 7. p. m. a str. naším;

mn. č. naši, naše, našich, našim, našimi zám. privl.

1. vyjadruje vlastnícky pomer, držbu niečoho osobami, ku ktorým patrí aj hovoriaca osoba: náš (spoločný) majetok, náš dom, náš pozemok, naša záhrada, naša roľa, naše kone, náš voz, naše auto;

2. vyjadruje privlastňovací vzťah k tomu, čo nám (obyč. ako ľuďom) organicky prislúcha ako orgán, schopnosť, vlastnosť ap.: naše oči, uši, naše zmysly, naše myslenie, naše schopnosti;

3. vyjadruje širší privlastňovací vzťah, na základe ktorého nám niečo prislúcha al. sa nám niečo prisudzuje: naše výtvory, naše vynálezy, naše tvrdenie, naše skúsenosti, naša mienka, naše zásluhy, naše nádeje; to je naša vina, stalo sa to našou vinou my sme to zavinili; to je naša vec to sa týka (len) nás, to si my vyriešime, o to sa my postaráme; náš vlak ktorým chceme cestovať, ktorým cestúvame ap.; náš žiaľ, naša bolesť; V roľníckej i robotníckej triede je naša budúcnosť. (Čaj.)

● po našom a) tak, ako to my chceme, zamýšľame; b) tak, ako je to u nás zvykom; naše šťastie na šťastie;

4. vyjadruje rodinný, príbuzenský vzťah osôb, ku ktorým patrí aj hovoriaca osoba, k inej osobe (k iným osobám): náš otec, naša matka, naši rodičia, naši príbuzní, náš praotec, naši bratanci, náš Janko, naša Anička;

5. vyjadruje istý spoločenský (priateľský, dôverný, zamestnanecký, zamestnávateľský) pomer, v ktorom sme s istým osobami: náš priateľ, naši neprajníci, náš spolužiak, spoluobčan, náš spolupracovník; náš šofér, naša upratovačka, naši zamestnanci; náš riaditeľ, predstavený

● náš človek nám oddaný, zmýšľajúci ako my;

6. vyjadruje pomer k niečomu, čo sa chápe ako hodnota ideálne patriaca celej (danej) spoločnosti ľudí (často vyjadruje tento pomer s kladným citovým zafarbením): naša vlasť, náš (národný) jazyk, náš štát, naše hory, vrchy, naše rieky, naše mesto, naša Orava, naše Kysuce, naše Slovensko, naše piesne, naši spisovatelia, naši robotníci, roľníci, naša mládež, náš ľud, naša (čitateľská ap.) verejnosť, naše školstvo, naše poľnohohospodárstvo, včelárstvo;

7. vyjadruje, že privlastňovaný predmet je u nás bežný, pre nás charakteristický, u nás sa (bežne) vyskytujúci: naše hôrne zvieratá, naše druhy rastlín; Hrali sa bubeníčka, čo bola hra podobná nášmu terajšiemu naši-vaši. (Jégé)

8. týkajúci sa nás časovo: za našich čias, časov o čase, ktorý sme prežili; v našich časoch, v našich dňoch teraz, v súčasnosti;

9. používa sa v autorskej reči a) miesto zámena môj: náš názor, naše riešenie; b) označuje osobu, zried. i vec, o ktorej sa bude hovoriť al. ktorá nám je už z rozprávania známa: „Čo vás do toho?“ spurne odpovedal náš hrdina. (Kuk.) Tu sa náš kapitán stal zádumčivejším. (Kuk.)

10. spodst. naši príslušníci rodiny: Naši vraveli, ty sa vraj pôjdeš učiť. (Ráz.)

11. spodst. naši ľudia, ktorí sú k nám v blízkosti, priateľskom vzťahu, s ktorými sympatizujeme ap.: naši vyhrali, prehrali naše mužstvo (v športe)

naše p. náš

náš m., naša ž., naše s. zám. privl.
1. csl vyjadruje vlastnícky vzťah k niečomu (k materiálnym statkom, domácim zvieratám ap.): Ale ja som skočila s posťele a bežím vonká a pez do mna, náš pes (Kráľ. Lehota LM); Našie kravi aj ťähaľi (Kokava n. Rim. RS); Mi zme ľen doma žaľi, zme si robiľi naše poľe (Devičie KRU); Nará_sa otáčajú takto sen do našej chalupi (Ružindol TRN); Ander, šag našo voli šicke štiri vonka i kravi! (Kokšov-Bakša KOŠ); Tag da o hodzinu prišľi asi tromi do našej izbi a taki zmordovani (Brezina TRB); U valaľi tedi šejsc chiž zhorelo, aľe naša śe aňi ňeulapila (Slov. Krivé HUM)
L. naše mäso (Ábelová LUČ) - z doma chovaného zvieraťa
2. vyjadruje privlastňovací vzťah hovoriaceho k inej osobe al. osobám
a. príbuzenský, rodinný: Zme fše zbieraľi biľinki, našä starámka ich poznala mnoho-mnoho (Žaškov DK); Tak sa trápiu̯ aj náš Paľko (V. Lom MK); Náž apo boľi narukuvaňí a naša mama, ťí choďiľi po robotách s nami (M. Lehota NB); Len dzetka našého bolo čut (Voderady TRN); To zme ždi našéj mamičke hovorili (Velčice TRČ); Tota źem to našeho dzedi bula (Sokoľ KOŠ); Naž ocec to na taki taňer položiľi taku bapku (Buglovce LVO)
L. naši starí (Devičie KRU) - predkovia; starí rodičia
b. spoločenský (zamestnanecký, priateľský, susedský ap.): Z javoroveho dreva lebo aj s topoľoveho stružlikuvali naši chlapi varačke (Čelovce MK); Marka moja, aľe na nážho baču daj pozor (Lišov KRU); No tam zme mali nážo biskupa (Pribylina LM); Hovorel to aj našiemu majstrovi, ale ten ho ani nepočúval (Trstie ILA); Zhorela tam jedna chiža a i našoho jednoho vojaka tam raňilo (Brezina TRB); Aľe to ňe našo ľudze, to priśľi dzejaki cigaňe z druhih valalou (Sobrance)
3. vyjadruje vzťah (často kladný citový) k niečomu (niekomu), čo (kto) sa chápe ako hodnota patriaca celému danému spoločenstvu ľudí: Ved ja ke_com z nážho mľina upiekla, ve_to bola pasija! (Ležiachov MAR); Za starích čia_sa v našom chotári siau̯ len jačmeň a ovos (Podkonice BB); Takuo veľkuo ňešťasťia sa dotode v našej ďeďiňe ňestalo (V. Lom MK); Ruská atalérija počau̯a strílet na našu gavalériju (Lopašov SKA); Tuto cinter náž je tag ale dva metre visoko dvihnutí o_dzedzini (Ružindol TRN); Tajšou̯ do nážho tedi, kej zatáčal z vozom do našiej ulice (Trstie ILA); Naš kroj, to bi sce maľi vidzec! (Buglovce LVO); Ta že me śe straciľi a teraz ňezname, že dze naša rota (Brezina TRB)
L. po našom (Betliar ROŽ) - naším nárečím, našou rečou
F. to je náš človek! (Lukáčovce HLO) - zmýšľa ako my; to bolo naše (Poniky BB) - to sme mali radi, bolo to zvykom
4. vyjadruje širší privlastňovací vzťah, na základe ktorého nám niečo prislúcha al. sa nám prisudzuje: Chto bou̯ žiaden toho trápeňia, tej biedi našej (Detva ZVO)
5. vyjadruje vzťah k niečomu, čo ľuďom prislúcha ako orgán: Tajšou̯ (bažant) do nážho žalútka (Žarnovica NB)

náš m. spodst. otec: Aňi ten náš na tí dzeci ňigdá nepoškamrau̯ (Stupava BRA)

náš zám privl
1. (o majetku) vlastnený osobami, ku ktorým patrí aj hovoriaca osoba: (syn) gest prawy hospodarz domu nasseho (ŽK 1469); o nassem statku nemeyte starost (ILAVA 1594); to su nasse luky (BYTČA 1693); dobitek nass nenj zdrawj (KT 1753)
2. nám prislúchajúci al. prisudzovaný: chtiecze nassey czti vtrhnuti (SKALICA 1432 SČL); skussenost nasse nam o tom wiswecžuge; czo mi zasluhugeme nassimi hřychy (BAg 1585); oswecug rozum náss (CC 1655); chwala nasse tato gest swedectwy swedomi nasseho (WO 1670); nassimi rukamy potwrdzugeme (BLATNICA 1704) vlastnoručne podpisujeme; odpúsť nám winni nasse (KB 1756)
3. súci s nami v príbuzenskom vzťahu: z syny a dietmi nassymi (P. BYSTRICA 1484 SČL); kupe stala se pred nassym strykem (SLIAČE 1589); ze statku pana deda nasseho (BÁNOVCE n. B. 1636); takowi summu deputugeme sestre nasseg Marij (OVČIARSKO 1739)
4. súci s nami v spoločenskom pomere: gmenovany Jan, piszar a sskolnik nass (ŽK 1469);
x. náb wecžny Otcže nass nebesky (BAg 1585); wjduce byty suseda nasseho (P. ĽUPČA 1586); oficialuw obligujeme, aby poddanych našich v tom držeti povinni byli (LIKAVA 1632 U2); naši zemski pani (L. SIELNICA LP)
5. patriaci celej danej spoločnosti: nam miesto nasse Bystrzyczy wypalyli (BRATISLAVA 1526); na rozkaz palatinusa tegto zeme, wlasti nasseg uherskeg (BÁNOVCE n. B. 1636); potuočžek do nasseg riekj wpada (GALANTA 1664); slyssali sme gych mlúwjcych gazyki nassyma (KB 1756)
6. pre nás charakteristický: podle prawa nassyho a starych zwykow nassych (P. ĽUPČA 1564); wedle običaja našího (BR 1785)
7. týkajúci sa nás časovo: po wssecky nasse dňy ďekugeme tobe (CC 1655); v týchto časích našich (ASL 1728) teraz, v súčasnosti; w nassych časoch stala sa wec (KS 1763) v čase, v ktorom žijeme
8. používa sa ako pl. majestaticus miesto zámena môj: my, Wladislaw, oznamugem listem prawo a napad nass (BUDÍN 1499 SČL); rekl gest (Boh): vcžinme cžloweka ku obrazu nassymu (BAg 1585); v znamost uvozujeme tymto našim listom (L. REVÚCA 1632 U2); subst n-í osoby, ktoré sú s nami v príbuzenskom, priateľskom al. inom pomere, našinci: ani geden z nassych toho by nesmel vcziniti (HLOHOVEC 1555); naši z zámku hledeli (ASL 1684); nekterj tam z nassich bilj (CINKOTA 1714)