náčelník -a mn. -ci m.
1. kto stojí na čele istej organizácie, úradu, zložky ap.: n. stanice, policajného oddelenia, generálneho štábu
2. hlava kmeňa al. rodu: indiánsky n.;
náčelníčka -y -čok ž.;
náčelnícky príd.
náčelník -ka pl. N -íci G -kov m.
náčelník1 -ka pl. N -íci G -kov m. 1. ▶ kto stojí na vrchole spoločenskej hierarchie určitého prírodného etnika, kmeňa, rodu, vodca: indiánsky n.; n. germánskeho kmeňa; domorodí kmeňoví náčelníci; uzavrieť dohodu s náčelníkom kmeňa; Ak sa voľaktorý dar zapáčil náčelníkovi, zmocnil sa ho. [V. Krupa] 2. ▶ vedúci pracovník prevádzky v niektorých organizáciách, úradoch al. zložkách štátnej služby: n. železničnej stanice, hasičského zboru; pôsobiť ako n. generálneho štábu armády; vymenovať niekoho do funkcie náčelníka policajného zboru; stretnutie náčelníkov vojenských polícií ▷ náčelníčka -ky -čok ž.: n. mestskej polície
náčelník p. vodca, vedúci2, staršina
staršina hist. hlava kmeňa al. rodu • náčelník • hist. vladyka
vedúci2 kto vedie, riadi, obyč. menšiu organizačnú jednotku: vedúci dielne, predajne • nadriadený: poslúchať príkazy nadriadeného • predstavený: predstavený kláštora • náčelník (v minulosti osoba stojaca na čele istej organizácie, úradu a pod.): náčelník stanice • hlava (vedúca al. zodpovedná osoba): hlava rodiny • kapitán (vedúci hráč športového družstva): kapitán mužstva • hovor. šéf: mať dobrého šéfa • expr. šéfko • slang. bos • publ. líder
p. aj správca
vodca kto vedie istú spoločenskú skupinu, hnutie: politickí, odborárski vodcovia • veliteľ: veliteľ skupiny • kapitán (v minulosti vodca objektu, územia a pod.): kapitán hradu, mesta • kormidelník: kormidelník štátu • tribún: tribún revolúcie • náčelník (hlava kmeňa al. rodu): indiánsky náčelník • hist. hajtman (vojenský vodca): kozácky hajtman • hist. ataman (kozácky vodca) • kniž. koryfej: ideový koryfej • hovor. šéf • slang. šerif: šéf, šerif bandy • slang. bos • vajda (vodca skupiny Rómov)
náčelník1, -a, mn. č. -ci m. osoba stojaca na čele nejakej organizácie, skupiny ľudí, nejakého úradu ap.; vedúci, správca, veliteľ: n. stanice, n. športovej organizácie; voj. n. generálneho štábu; n. indiánskeho kmeňa; zastar. okresný n.;
náčelníčka, -y, -čok, zried. i náčelnica2, -e, -níc ž.;
náčelnícky príd.;
náčelníctvo, -a str.
1. funkcia, hodnosť náčelníka;
2. vedenie, osoby vo vedúcom postavení
náčelník1 m. 1. strsl, zsl remeň (kantára, uzdy) obopínajúci čelo koňa: Do nátpišťia a náčelňíka nabiu̯ kopu žltích kľincov (Bodorová MAR); Dze sa spájav náhlavník, náčelníg a líčko na gantári, to zakrívala pekná žlttá šajbička (Brestovany TRN); To, čo iďé ces čelo, zme volali náčelňík (Bošáca TRČ); náčelňík (Málinec LUČ) 2. celý ženský čepiec: Potom ju preoblékli s tích šatú a dali jéj lachčé a dali jéj zas čepec - náčelník sa to povedalo (Slov. Grob MOD) L. péroví náčelník (Slov. Grob MOD) - čepiec zdobený perami 3. šatka zložená do pruhu, ktorá sa nosila preložená cez čelo a zaviazaná vzadu pod čepcom: Staršie ženi nosievali krem čepcä aj preva̋zaní náčelník (Hubová RUŽ)
náčelník2 m. zastar. vedúci úradník okresu al. inej organizácie: okresní náčelňík (Vígľaš ZVO); žandárski náčelňík (Návojovce TOP)
náčelník, náčelok m ozdoba na čelo, čelenka: 1 naczelok na rub s perlamy (ZVOLEN 1595); geden rub perlowj i z naczelnikom ((UHROVEC) 1609); ozdobuge ho (:gezdec kone:) hadrowanjm, náčelnjkem (OP 1685); frontale: načelnik (HD 1706-07); buducně se prjsne zakazugj ze zlata a strjbra tkane žiwotky (a) na ten spůsob udělané náčelnjky (B. BYSTRICA 1723 E)