mystika -y ž.
1. prežívanie priameho kontaktu s nadzmyslovým svetom, s Bohom; príslušné učenie: budhistická m., kresťanská m.
2. tajuplnosť, tajomnosť, záhadnosť: m. smrti, m. čísel;
mystik -a mn. -ci m. kto sa venuje mystike;
mystička -y -čiek ž.;
mystický príd.: m-á viera; m-á sila tajomná;
mysticky prísl.
mystika [-t-] -ky ž.
mystika [-t-] -ky ž. ⟨gr.⟩ 1. náb., filoz. ▶ mimoriadny, osobitne blízky duchovný kontakt človeka s nadzmyslovým svetom, s bohom al. božstvom; skúsenostná viera v boha, v nadzmyslový svet, tvoriaca základ väčšiny nábožensko-filozofických učení; syn. mysticizmus: náboženská, kresťanská, židovská m.; Platónova m.; unikať od každodenných problémov do mystiky; je to autor so záľubou v mystike; Premyslená koláž filozofie, histórie, mystiky a etiky je odľahčená suchým anglickým humorom aj ironickým nadhľadom. [InZ 2003] 2. ▶ tajomný, záhadný charakter niečoho; záhadné, tajomné prvky niečoho; syn. mysterióznosť, mystickosť, tajomnosť, tajuplnosť, záhadnosť: m. smrti; m. pohanských kultov; m. čísel, číselná m.; kniha s nádychom mystiky; Vnútro, citový a myšlienkový svet, to zostalo zahalené rúškom nepochopiteľnej mystiky. [Ľ. Moncoľ]; Predstavenie obsahuje aj prvky mystiky a rozprávkového pozadia legendy o Jánošíkovi. [Sme 2010]
mystika -y ž. ‹g›
1. nábožensko-filozofický prúd založený na vnútornom bezprostrednom intuitívnom zážitku s božstvom, najmä v novoplatónstve, židovstve i vých. myslení
2. záhadnosť, tajuplnosť, tajomnosť: m. čísel
mystika 1. náboženský svetonázor uznávajúci možnosť priameho spojenia s božstvom • mysticizmus
2. vlastnosť niečoho al. niekoho navodzujúca atmosféru iracionálnosti • mystérium • mysteriozita • mysterióznosť • mysticita • mystickosť: mystika, mystérium, mysteriozita smrti • tajomnosť • tajuplnosť • záhadnosť • tajomstvo • záhada: tajomnosť, tajuplnosť, tajomstvo, záhadnosť, záhada pohanských obradov
tajomstvo 1. niečo neznáme, ťažko poznateľné, záhadné: tajomstvo života • záhada • tajomnosť: usilovať sa odkryť tajomstvá, záhady prírody • kniž. taj: taje vesmíru • kniž. zastar. tajina (Kukučín) • mystika • kniž. mystérium: mystika, mystérium smrti
2. niečo nevysvetlené • hádanka • záhada: ostalo to pre mňa tajomstvom, hádankou, záhadou do smrti • rébus: jeho správanie je pre nás rébusom
3. niečo, čo nemá byť prezradené, čo má ostať skryté: redakčné, vojenské tajomstvo; zveriť niekomu tajomstvo • tajnosť: nemať pred nikým nijaké tajnosti • intimita • intímnosť • dôvernosť • kniž. zastar. tajina (Šoltésová)
záhada 1. niečo nepochopiteľné, tajomné • záhadnosť • tajomstvo: záhady ľudskej existencie; metafyzické záhadnosti; záhada, tajomstvo vesmíru, života • kniž. taj: taje prírody • tma: tma neznáma • temnota • temnosť: temnota minulosti • kniž.: temno • mystika: mystika smrti • kniž. mystérium: mystérium kríža
2. niečo nepoznané, nevysvetlené al. zložité na riešenie: to je záhada, ako sa tak rýchlo uzdravil; riešiť záhady obrázkového písma • hádanka: bola preňho vždy hádankou • problém: problémy fyziky • hovor. rébus: jeho správanie je pre mňa rébus
mystika, -y ž. jedna z foriem náboženského, idealistického svetonázoru, viera v možnosť duševného styku človeka s božstvom, mysticizmus: stredoveká m., katolícka m.;
pren. niečo tajomného, tajomnosť, záhada: Nebolo tu nijakej mystiky nezrozumiteľných slov. (Rys.);
mystický príd. súvisiaci s mystikou, s mysticizmom: m-á viera, m-é sklony;
pren. tajuplný, tajomný, záhadný: m-é šero;
mysticky prísl.;
mystickosť i mystičnosť, -ti ž.;
mystik, -a, mn. č. -ci m. stúpenec mysticizmu, kto sa zaoberá mystikou: náboženský m.