mystika -y ž.
1. prežívanie priameho kontaktu s nadzmyslovým svetom, s Bohom; príslušné učenie: budhistická m., kresťanská m.
2. tajuplnosť, tajomnosť, záhadnosť: m. smrti, m. čísel;
mystik -a mn. -ci m. kto sa venuje mystike;
mystička -y -čiek ž.;
mystický príd.: m-á viera; m-á sila tajomná;
mysticky prísl.
mystik [-t-] -ka pl. N -ici G -kov m.
mystik [-t-] -ka pl. N -ici G -kov m. náb., filoz. ▶ kto sa zaoberá mystikou, mimoriadnym, osobitne blízkym duchovným kontaktom človeka s nadzmyslovým svetom, s bohom al. božstvom; kto mal intenzívne mystické skúsenosti, príp. ich aj literárne spracoval; kto hlása mysticizmus: náboženský, stredoveký m.; hlboko veriaci m.; presvedčenie mystika; mnohí mystici opísali svoje skúsenosti; Osobitne askéza má u mystika dôležitú úlohu, lebo vedie k odstraňovaniu jeho nedokonalostí. [J. Letz] ▷ mystička -ky -čiek ž.: známa m. a vizionárka; m. dominikánskej spirituality
mystik -a m. (mystička -y ž.) osoba venujúca sa mystike, majúca mystické zážitky, hlásajúce mysticizmus: stredoveký, vizionársky m.
mystika, -y ž. jedna z foriem náboženského, idealistického svetonázoru, viera v možnosť duševného styku človeka s božstvom, mysticizmus: stredoveká m., katolícka m.;
pren. niečo tajomného, tajomnosť, záhada: Nebolo tu nijakej mystiky nezrozumiteľných slov. (Rys.);
mystický príd. súvisiaci s mystikou, s mysticizmom: m-á viera, m-é sklony;
pren. tajuplný, tajomný, záhadný: m-é šero;
mysticky prísl.;
mystickosť i mystičnosť, -ti ž.;
mystik, -a, mn. č. -ci m. stúpenec mysticizmu, kto sa zaoberá mystikou: náboženský m.