mystika -y ž.
1. prežívanie priameho kontaktu s nadzmyslovým svetom, s Bohom; príslušné učenie: budhistická m., kresťanská m.
2. tajuplnosť, tajomnosť, záhadnosť: m. smrti, m. čísel;
mystik -a mn. -ci m. kto sa venuje mystike;
mystička -y -čiek ž.;
mystický príd.: m-á viera; m-á sila tajomná;
mysticky prísl.
mystický [-t-] -ká -ké 2. st. -kejší príd.
mystický [-t-] -ká -ké príd. 1. náb., filoz. ▶ súvisiaci s mystikou, mysticizmom, skúsenostnou vierou v boha, v nadzmyslový svet; zameraný na duchovnú oblasť, duchovný, iracionálny, spirituálny: mystická viera, sila; mystická skúsenosť; duchovná pieseň s mystickými motívmi posmrtného života; prežiť rehoľný a m. život v kláštore; Červeno osvetlená chodba viedla návštevníkov do mystickej svätyne, v ktorej mal sídlo dunajský boh. [P. Salner]; Akú mystickú dedičnú vinu musíme niesť ustavične na pleciach? [V. Mináč] 2. 2. st. -kejší ▶ zahalený tajomstvom; plný záhad; skrývajúci tajomstvo; syn. tajomný, tajuplný, záhadný, mysteriózny: Kafkova tvorba má m. charakter; v tej žene bolo niečo mystické; ticho a tma vytvárajú mystickú atmosféru; Erbenove balady nesú v sebe mystickú hrôzu rozprávok; Hra dostala aj oveľa mystickejší nádych. [Sme 2003]
mystický príd. ‹g›
1. vzťahujúci sa na mystiku, súvisiaci s ňou: m-á viera; m-é spisy
2. záhadný, tajuplný, tajomný: m-á odpoveď;
mysticky prísl.;
mystickosť -ti ž.
duchovný1 1. súvisiaci s vedomím, myslením, psychikou človeka (op. telesný); týkajúci sa produktov a prejavov vedomia človeka (op. hmotný, materiálny) • duševný: duchovný, duševný rast; duchovná, duševná aktivita • morálny • mravný (op. materiálny): morálna, mravná pomoc, sila • nehmotný • nemateriálny: nehmotné, nemateriálne investície • nevýrobný (op. výrobný) • neproduktívny (op. produktívny): nevýrobná, neproduktívna sféra, oblasť
p. aj duševný
2. zameraný na duchovnú oblasť, duchovnosť • spirituálny • spiritualistický • mystický: duchovné, spirituálne, spiritualistické stretnutia; spirituálna, mystická hudba • náboženský (op. svetský): stredoveká náboženská poézia; duchovné, náboženské piesne • idealistický (op. materialistický): idealistické založenie autora, idealistický princíp
3. týkajúci sa cirkevnej duchovnej oblasti • kňazský: duchovný, kňazský stav • pastoračný • pastorálny: pastoračná, pastorálna činnosť; pastoračné pôsobenie
mystický 1. p. tajomný, záhadný 1 2. p. duchovný1 2
tajomný ktorý je zahalený tajomstvom, skrývajúci tajomstvo, plný záhad; nepreskúmaný • tajuplný • záhadný: tajomný, tajuplný ostrov; stretnúť tajuplnú, záhadnú bytosť • čudný • divný • podivný • zvláštny (ktorý dráždi, neschádza z mysle, vzbudzuje počudovanie, podozrenie): čudné, divné, podivné úkazy na nočnej oblohe; dorozumievali sa podivnou, zvláštnou rečou pohľadov a mlčania • zastaráv. šerý (časovo veľmi vzdialený, málo známy): šerý dávnovek • nepreniknuteľný • nevysvetliteľný • nevyspytateľný (ktorý sa dá rozumom ťažko poznať): nepreniknuteľná ľudská psychika, nevysvetliteľné javy, nevyspytateľný osud • nepoznaný • neznámy (doteraz nie dostačujúco známy): neznámy podmorský svet, neznáma vesmírna sila • zázračný • čarovný (plný tajomných síl, úkazov, príhod a pod.): zázračná, čarovná rozprávková ríša; zázračné, čarovné pôsobenie talizmanu • kniž. zastar. tajomstvaplný (Kalinčiak) • zastar. tajnostný (Kukučín, Hrušovský) • mystický • kniž.: mysteriózny • mystériový (nepochopiteľný ako mystika, nepreniknuteľný ako mystérium): má v sebe niečo mystické, mysteriózne; v kaplnke vznikla zvláštna, mystériová atmosféra • okultný • okultistický • nadprirodzený (vzdialený racionalite, nepochopiteľný rozumom): okultné, nadprirodzené javy • expr.: temný • tmavý
záhadný 1. zahalený tajomstvom, plný záhad • tajomný • tajuplný: záhadné okolnosti, tajuplný hrad • čudný • divný • podivný • zvláštny (ktorý sa nedá presne pomenovať): čudné, divné správanie; mal taký zvláštny pohľad • nepreniknuteľný • nevysvetliteľný • nevyspytateľný (ktorý sa dá rozumom ťažko poznať): nevysvetliteľný, nevyspytateľný jav • šerý (časovo veľmi vzdialený, málo známy): šerý dávnovek • temný • tmavý: mať temnú, tmavú minulosť • nepoznaný • neznámy (nie dostačujúco známy): nepoznané, neznáme diaľky • zázračný • čarovný (plný tajomných síl, úkazov): zázračný, čarovný svet rozprávok • mystický • kniž.: mysteriózny • mystériový (záhadný ako mystika): mystická, mysteriózna atmosféra • okultný • nadprirodzený (nepochopiteľný rozumom): okultné, nadprirodzené javy • kniž. zastar. tajomstvaplný (Kalinčiak) • zastar. tajnostný (Kukučín, Hrušovský)
2. ťažko zrozumiteľný • nezrozumiteľný: záhadný, nezrozumiteľný nápis • nejasný • nezreteľný • dvojznačný (významovo nie presne určený): nejasné, nezreteľné metafory • nepresný • neurčitý • hmlistý • matný: neurčité, hmlisté spomienky • nepochopiteľný: nepochopiteľný jazyk symbolov • čudný • divný: je to čudný, divný prípad • kniž. pýtický (akoby vyslovený starogréckou veštkyňou Pýtiou): jeho pýtickým prognózam nik nerozumie • kniž.: rébusový • rébusovitý (majúci ráz rébusu) • kniž. zastar. enigmatický • kniž. spletitý • hovor. expr.: zapletený • spletený • zamotaný • pomotaný • zmotaný: zapletený, zamotaný, zmotaný príbeh
3. p. zvláštny 1
mystický p. mystika
mystika, -y ž. jedna z foriem náboženského, idealistického svetonázoru, viera v možnosť duševného styku človeka s božstvom, mysticizmus: stredoveká m., katolícka m.;
pren. niečo tajomného, tajomnosť, záhada: Nebolo tu nijakej mystiky nezrozumiteľných slov. (Rys.);
mystický príd. súvisiaci s mystikou, s mysticizmom: m-á viera, m-é sklony;
pren. tajuplný, tajomný, záhadný: m-é šero;
mystickosť i mystičnosť, -ti ž.;
mystik, -a, mn. č. -ci m. stúpenec mysticizmu, kto sa zaoberá mystikou: náboženský m.
mystický príd lat rozumom nepochopiteľný, tajomný, záhadný: formule nemagj byti nerozumne, misticke a wisoke (UD 1775)