mysliteľ -a mn. -ia m. kto hlboko a tvorivo premýšľa o dôležitých (najmä filoz.) otázkach, filozof;
mysliteľka -y -liek ž.;
mysliteľský príd.: m. typ človeka;
mysliteľsky prísl.;
mysliteľstvo -a s.
mysliteľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
mysliteľ -ľa pl. N -lia G -ľov m. ▶ kto hlboko a tvorivo premýšľa o dôležitých otázkach, múdry, vzdelaný človek; syn. filozof, mudrc: veľkí starovekí myslitelia Aristoteles a Platón; kresťanskí myslitelia v dejinách filozofie; významný indický m. Mahátma Gándhí; myšlienky, názory renesančného mysliteľa ▷ mysliteľka -ky -liek ž.: ekologické mysliteľky; štúdie významných, originálnych mysliteliek
mudrák expr. kto rád mudruje al. kto jalovo rozmýšľa • expr.: mudrlant • mudrc: dedka pokladali za známeho mudráka, mudrca • expr.: rozumkár • filozof • mysliteľ: dedinský filozof, mysliteľ • expr., obyč. iron. lúmen (kto vyniká bystrosťou): nie je nijaký lúmen • hovor. špekulant
mysliteľ 1. človek hlboko a tvorivo premýšľajúci o dôležitých otázkach • mudrc • veľduch (človek ako nositeľ múdrosti): mudrci, veľduchovia poznajúci pravdu • osvietenec • filozof: osvietenci ľudstva; starovekí filozofi
p. aj génius
2. p. mudrák
mysliteľ, -a, mn. č. -lia m. kto myslí, samostatne premýšľa o dôležitých veciach, filozofických a teoretických otázkach, filozof: starovekí m-ia; hlboký m.;
mysliteľka, -y, -liek ž.;
mysliteľský príd.: m-é úsilie, m. typ človeka, m-á tvár;
mysliteľsky prísl.