myslenie -nia s.
myslenie -nia -ní s. 1. i filoz., psych. ▶ zachytávanie a poznávanie skutočnosti a rôznych vzťahov v nej, ktoré prebieha v ľudskom vedomí; schopnosť vytvárať predstavy, pojmy, idey, myšlienky a spájať ich do súdov, úsudkov, argumentácií a úvah, uvažovanie, premýšľanie, hľadanie a objavovanie nového: ľudské m.; abstraktné m. založené na zovšeobecňovaní charakteristických vlastností indivíduí; kritické m. jasné, racionálne rozvíjané, nedogmatické a podložené overenými skutočnosťami; induktívne m. postupujúce od predpokladov k všeobecnému záveru, ktorý vyplýva pravdepodobnostne; deduktívne m. postupujúce od predpokladov k nevyhnutne vyplývajúcemu záveru; syntetické m. založené na spájaní jednotlivých častí do celku; deštruktivistické m. spôsobujúce deštrukciu, rozklad; konvergentné m. smerujúce k prekonaniu rozdielnych názorov a prijatiu jedného riešenia, spoločného záveru; divergentné m. zmnožujúce názorové rozdiely, odchýlky a rozpory; lineárne m. napredujúce bez výraznejších zmien, zotrvávajúce v určitom stereotype; kniha o pozitívnom myslení; mať technické m.; rozvíjať logické m.; m. odráža skutočnosť abstrahovane a vo forme pojmov; m. úzko súvisí s jazykom a rečou; pracovná pozícia si vyžaduje komunikatívnosť, analytické m. a organizačné schopnosti schopnosť myšlienkovo rozložiť celok na časti a poznať súvislosti; prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, má vplyv na jeho m. a správanie; po použití psychotropných látok vznikajú halucinácie, dochádza k poruchám myslenia; Každý vzrast myslenia je zárodkom nových pohľadov a ďalších podnetov na nové myslenia. [KN 2004] 2. iba sg. ▶ súhrn názorov na istú problematiku, presvedčenie, zmýšľanie: sloboda myslenia; dejiny filozofického myslenia; slovenské teoretické myslenie o preklade; geopolitické myslenie v USA; nastal obrat, posun v myslení voličov; zmeňte spôsob myslenia a zmeníte aj svoj osud; Postupne s ekologickým myslením sa objavila alternatíva - umelé vianočné stromčeky. [HN 2008] ▷ ↗ i myslieť
myslenie, -ia str.
1. aktívny proces odrazu objektívnej skutočnosti v mozgu, prejavujúci sa v pojmoch, súdoch a myšlienkach: ľudské m., dialektické m., hudobné m., vedecké, logické m.; vývin ľudského m-ia;
2. zmýšľanie, názory: Či ste vy vedeli, aké je moje myslenie? (Tim.); boj proti zvyškom starého myslenia
myslenie [-ie, -í; -šlení] s 1. schopnosť myslieť: smislowe missleny lidskeho, srdcze k zlemu nakloniena su (BAg 1585); (levandula) myssleny mnoha, zarmutky odgima (HL 17. st) trudnomyseľnosť: excogito: nečo z myslenjm nacházám; theorema: rozwažowáni, mysleni (KS 1763) L. kedz mi do mislenya prichazaju zlé retsi (RSP 1758) spomínam si; pominúť sa z m-ia pomiasť sa na rozume: prawilj, že bi se z misslenj pominul (Le 1730); trafiť m-ím čo pochopiť niečo: kdyby ste gi (pravdu) misslenim netreffili (FP 1744); telesné m. nemravné: nečistym telesnym mislenim premoženy (MK 18. st) 2. myšlienka, úsudok: toto misslenj gemu na misl pripadlo (VP 1764) 3. zmýšľanie, názory: nasse srdczia y swědomj od swetskeho mysslenj očistiwsse (Mod 1573 E); zle spysy čžtenare w rospakowany a bludne myssleny uwozugy (ŠV 1675) 4. predstava: kdykoli sem na to myslil, milé bylo myšleni (ASL 1770-90) pomyslenie