Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

myseľ -sle/-sli ž.

1. myslenie, vedomie; intelekt: bystrá, sústredená m.; zamestnáva, vzrušuje to jeho m.

2. zmýšľanie, presvedčenie: jednota m-í; je mu to proti m-i

3. duš. stav, nálada: mať veselú m.; (ne) klesať na m-i

□ mať niečo na m-i, mať m. na niečo myslieť na niečo

● prišlo mu na m., prebehlo mu m-ou pomyslel si, spomenul si; ani m.! nie!; zíde z očí, zíde z m-e; → klesať na m-i; veselá m. – pol zdravia

myseľ mysle zastar. mysli myslí ž.

myseľ mysle, zastar. mysli myslí ž. 1. ▶ ľudská schopnosť rozumom zachytávať skutočnosť a rozličné vzťahy v nej, robiť myšlienkové operácie, myslieť, rozmýšľať, uvažovať; sídlo rozumu, pamäti, myslenia, vôle; syn. um, rozum, intelekt: ľudská m.; hĺbavá m.; originálnosť, bystrosť mysle; cibriť si m.; upriamiť, zamerať, sústrediť m. na jednu vec; predstaviť si, premietnuť si, vybaviť si niečo v mysli; čo zaujalo tvoju m.?; udržiavať si sviežu m. do vysokého veku; v jeho detskej mysli sa rodili rozličné predstavy o čarodejníkoch; Zvážnel a zaplašil z mysle predstavu všetkých tých smiešnych tvárí, ktoré ho ešte pred chvíľkou rozosmiali. [Ľ. Zúbek]
2. ▶ vnútorný svet, duševný stav, celkové rozpoloženie človeka, vedomie, myslenie, myšlienky: apatická, utrápená m.; človek bodrej, veselej mysle; mať v mysli nepokoj; vedieť sa vcítiť do mysle iného človeka; jeho slová zasiahli ich srdcia aj mysle; šum potoka ukolísal jeho m.; náš otec nezomrel, žije v našich mysliach; jeho m. zatienili obavy z budúcnosti; zúfalstvo sa vkráda do jeho mamonom posadnutej mysli; Rozbúrená myseľ sa mu nechcela nijako upokojiť. [Š. Letz]; Jednotlivé esencie majú schopnosť ovplyvňovať rôzne stavy mysle. [Zd 2010]
◘ fraz. ani myseľ! vôbec nie!; blyslo/prebehlo/preletelo mu niečo mysľou al. skrslo mu niečo v mysli al. prichodilo/prišlo mu niečo na myseľ náhle si pomyslel, spomenul na niečo, napadalo, napadlo mu niečo; byť jednej mysle mať rovnaký názor na niečo; byť mysľou [úplne] inde/niekde/pri niekom, pri niečom myslieť na niekoho iného, na niečo iné, ako vyžaduje situácia; byť pomätený na mysli neuvažovať, nekonať rozumne; je mu to proti mysli nesúhlasí s tým, odmieta niečo (urobiť, povedať a pod.); klesať na mysli strácať odvahu, nádej, rezignovať; ľahká myseľ bezstarostná povaha, jednoduché, bezproblémové myslenie; mať jasnú myseľ byť schopný rozumne uvažovať; mať niečo na mysli a) myslieť na niečo b) chcieť niečo povedať; mať niekoho na mysli a) myslieť na niekoho b) uvažovať o niekom; mať plnú myseľ niekoho, niečoho al. nepustiť niekoho, niečo z mysle intenzívne na niekoho, na niečo myslieť, nevedieť zabudnúť na niekoho, na niečo; myseľ mu behá/blúdi/lieta kade-tade nevie sa sústrediť, rozptyľuje sa; myseľ mu [horúčkovito] pracovala (intenzívne) premýšľal nad niečím; myseľ mu zaletela niekam al. zaletel mysľou/v mysli niekam rozmýšľa, rozmýšľal o niečom vzdialenom, neprítomnom; nech ti [to] ani na myseľ nepríde! neopováž sa to urobiť, vykonať!; nemať myseľ na niečo a) nevedieť sa v danej chvíli sústrediť na niečo b) nemať chuť sa v danej chvíli niečím zaoberať; neschádzať/neschodiť niekomu z mysle stále myslieť na niekoho, na niečo; s čistou mysľou v dobrej duševnej kondícii, oddýchnuto, sviežo; utkvieť v mysli al. vryť sa do mysle zapamätať si; vŕta mu to v mysli stále nad tým premýšľa; vymazať/vypudiť niekoho, niečo z mysle (vedome) prestať na niekoho, na niečo myslieť; vypadlo mu to z mysle zabudol na to; výplod chorej mysle niečo nenormálne, choromyseľné, nezmysel; [niečo, nejaká myšlienka] zamestnáva niečiu myseľ/myseľ niekoho intenzívne na niečo myslí ◘ parem. dobrá myseľ v tŕní rastie ľudia mávajú často dobrú náladu, humor aj v ťažkých životných situáciách a nedostatku; veselá myseľ - pol zdravia dobrá nálada je prospešná zdraviu; zíde z očí, zíde z mysle koho nevidíme al. s čím sa nestretáme, na toho al. na to ľahko, rýchlo zabudneme

myseľ, -sle/-sli ž.

1. myslenie, myšlienky; sídlo myslenia: ľudská, detská m.; sústrediť, obrátiť m. na niekoho, na niečo; niečo mu zaujalo m., tanie my na m-i; jeho myseľ je zaujatá myšlienkami (Vaj.); v mysli v predstavách, v myšlienkach

● prebehlo, preletelo, blyslo mu m-ou spomenul si, napadlo mu; prišlo mi na m. spomenul som si, napadlo mi; zaletieť mysľou, v mysli niekam pomyslieť si, myslieť na niečo vzdialené, neprítomné; m. mu blúdila niekde, zaletela niekam myslel na niečo vzdialené, neprítomné; neschodí mu to z m-e stále na to myslí; to hýbe jeho m-ou na to myslí, to ho znepokojuje, určuje jeho myšlienky; utkvelo mu v m-i zapamätal si; vypadlo mi to z m-i zabudol som; mať niekoho, niečo na m-i stále, často na niekoho, a niečo myslieť; mať m. na niečo myslieť na niečo; mať na m-i niečo a) zamýšľať; b) mať na zreteli, myslieť na niečo; čo má tým na m-i čo tým rozumie, chce povedať; nech ti ani na m. nepríde! nesmieš; ani m.! nie, nemožno, nedá sa; zíde z očí, zíde z mysle (prísl.) ľahko zabúdame na to, čo je vzdialené; z tvári myseľ žiari (prísl.) vo výraze tváre sa odrážajú myšlienky;

2. zried. myšlienka: Naplnil ju netušenými mysľami, rozbúril v srdci nové city. (Kuk.) V hlave panovala len jedna myseľ. (Vaj.)

3. zmýšľanie, presvedčenie: byť jednej m-e, jednota m-í

● to mi je proti m-i nesúhlasím; sme jedna m. svorní;

4. nálada, duševný stav: jasná, zdravá, čulá m.; byť dobrej, pokojnej, ľahkej, veselej m-e; upadnúť, klesnúť na m-i

● opúšťala ho myseľ (Gab.) stával sa malomyseľným; schladiť si myseľ (Tim.) vytriezvieť; veselá myseľ — pol zdravia (prísl.) dobrá nálada je prospešná zdraviu; dobrá myseľ v tŕní rastie (prísl.) ľudia mávajú často veselú myseľ, humor i v ťažkostiach, v nedostatku;

5. ľud. dobrá myseľ rastlina ďatelina horská

myseľ ž.
1. myslenie, vedomie; intelekt: Bola do_stará, aľe mala ešťe ždi dobrú miseľ (Necpaly MAR); Mám uš slabú misel (Kameňany REV); Ma bars slabu miśeľ, bo śicko pľece (Kanaš PRE)
L. zlá je na miseľ (Jasenová DK) - je pomätená; maď na misli (Lapáš NIT) - myslieť na niečo, pamätať; zeber si na misel (Skalka n. Váh. TRČ) - uváž!; prišlo mi na misel (Bučany HLO), prišlo mi na miśeľ (Dl. Lúka BAR) - spomenul som si; ňechce mi prijzdz na miśeľ (Richvald BAR) - nemôžem si spomenúť; šici zmo edné misli (Revúca) - rovnako zmýšľame
2. zried. myšlienka: Vraví, že sa v zlíh misľiah nachoďím (Turč. Peter MAR); Jak pojedeme, jak vietr lebo jak misel? (Jablonové MAL)
3. v dvojslovnom názve rastliny: dobrá miseľ (Zuberec TRS, Záriečie PCH), dobra miseľ (Zborov n. Bystr. KNM) - bot. pamajorán obyčajný (Origanum vulgare)

myseľ [-seľ, -sl] ž/m
1. myslenie, pamäť, rozum: aby misl nassi oswietil (BAg 1585); misli zatemnenj (WO 1670); mens: mysel, rozum, pamat, excelere animos: mysel wyčwičiti (KS 1763);
x. pren když mu (synovi) otec penaze odčita, budeme sa očamy misly nasseg nanho diwat, kam od otca sweho pugde a čo činit z dedictwim bude (MiK 18. st) v myšlienkach zaoberať sa, sledovať
L. on (Krištof) toliko gedel a pil, že misly swoge a rozum stratil (ABC 1782) prestal sa kontrolovať; dobrég bud mysli a nech teba nic od swateg duffanliwosti nezrucuge (BlR 18. st) neklesaj na duchu, dúfaj; načo si gá k mysli berem, však vím, že tvúj nebudem (PV 18. st) namýšľam si; mať, držat čo v m-i, mať, nosiť čo na m-i pamätať si: to wsseczko on sam musy w swey mysli miti (ŽK 1473); mente vix constat: nic nemá w mysli; in animo habet: w mysli držj (KS 1763); ya sem to ani na misly nemel (RAJEC 18. st); kto lasku skusil, ten to, čo miluge, na misly nosý (KP 18. st); obrátiť, zdvihnúť m. načo, k čomu/komu začať premýšľať, rozjímať o niečom: hneď gak se prebudim, k Bohu misel obrátit mám (UV 1763); nech misel na slowa Jobowa obrati; misel zdwihni k nebu (Pie 18. st); priniesť, priviesť na m. komu čo, predniesť si, privádzať si na m. čo pripomenúť (si), pripomínať (si) niečo: z gak weliku zalostu na misel si priwadzat budess me reči, kdiz si na misel prednesli predessle roki hrozne (MS 1758); ňekomu ňečo na mysel prinésti; reducere in memoriam: na mysel priwesti (KS 1763); prísť, prichádzať na/v m., padnúť na/v m., do m-i, vojst do m-u spomenúť si, spomínať si: aby nám na mysel prissla žiwota nasseho krechkost (PP 1734); predce ti ten den sudny na misel nepadňe (GŠ 1758); kolikrát mi má príhoda v misel prijďe; za najjísťejší držal, čo mu do mislu bilo vešlo (BR 1785); castorazi neprichazalo ti na misel, abis (MK 18. st); indipisci animo: do mysli wložitj, naučitj se (KS 1763) naučiť sa; vyňať, vypúštať z m-i koho, čo zabudnúť, zabúdať na niekoho, niečo: že gey (Boha) z misly wypusstegy (AgS 1708); recursat hoc animo: nemožem toliko wynati to z mysli (KS 1763); zavrieť koho v m-i zamilovať si ho: kďiž juž on teba v misli pevno zavrel (BR 1785); sublegere sermonem alicujus: ňečj reč do mysli zbjrati (KS 1763) pamätať si jeho slová; aňy bi se mne w mysli ňeukázalo, žebi (PP 1734) neprišlo by mi na um, nenapadlo by ma;
F. když uchadza z očú lidskych, y z misli wichadza (GŠ 1758) ľahko zabúdame na to, čo je vzdialené; distrahor: newjm, na kterú stranu obratjm mysel (KS 1763) som nerozhodný, neviem, čo mám robiť
2. myšlienka, úmysel: to pak vstawicžne mislych sem delal (L. TRNOVEC 1563) myslel som na to; do kostela prišli, tam neměli dobré mysli (ASL 1676); missel tehoto artikula se tam wstahuge, aby gedenkaždi schildwachtu, wartu, patrol, rund ucztiwil (VoP 1760) význam, zmysel; od smrťi, kterú mislem swím juž bil podstúpil; nebila prítomná mislu swím; viložil misel svú (BR 1785)
L. bud dobreg misli naprotj bljžnimu twemu (OCh 17. st) o žičlivosti
3. zmýšľanie, presvedčenie: politug teho, že tak myslú lehkého namlovit si se dal (ASL 1603-04); instabilis animi: blúdnég mysli; animum et mores corrumpere: porussyti mysel ňečy y mrawi (KS 1763); jednakej, jednej, stálej m-e jednomyseľný, rovnako zmýšľajúci: který negsú gedné mysli (SiN 1678); consors civitatis status: gednakeg mysli mesto; aeqvanimis: gednomyslny, staleg mysli (KS 1763); jedním všecci mislem, jedními ústámi zemření hodních uznali (BR 1785) jednomyseľne
F. (ne)byť proti m-i koho (ne)byť proti vôli: prosym, zeby proty W. M. mysly nebylo, ze sem chyru nedal (ANTOL 1571)
4. nálada, duševný stav: obywatel cerstweho a zdraweho mislu (s. l. 1622); ten má mít mysl vždy veselú (ASL 1759); ten ma nad swau misli panowati (UD 1775) má sa ovládať; powedam, že omnoho nebespecnegssa gest nemoc aneb neduziwost misli aneb dusse (MS 1749) pomätenosť; ale kdiž ony hotowili, spadla náňho wytrženost mysli (KB 1757) dostal sa do extázy, vytrženia; z misli kdiž člowek pomine, war čekanku w dobrem wine a dag rano dobri trunek nemocnemu piti (LR8 18. st) sa pomätie
L. dobrá m. bot pamajorán obyčajný Origanum vulgare: dobra misel (NP 17. st); kdiš do (mravčích) kopcow zrna dobreg misly nastrkaš (PR 18. st)
P. atpn Premysl (v Dulove 1259)