muzikant, -a m. hovor.
1. výkonný hudobník; hudobný skladateľ; hudobný odborník;
2. člen kapely, najmä dedinskej: Muzikanti vyhrávali na trúbach a píšťalách. (Hor.)
● žart. ja nič, ja m. nemôžem za to, nič som neurobil;
muzikantka, -y, -tiek ž.;
muzikantský príd.: m-á rodina ktorej viacerí členovia sú (boli) hudobníci
● mať m-ú krv veľkú, až vášnivú záľubu v hudbe;
muzikantsky prísl.;
muzikantstvo, -a str. povolanie hudobníka