muzikant -a m. hovor. hudobník: m-i hrajú
● expr. ja nič, ja m. ja s tým nemám nič (spoločné);
muzikantka -y -tiek ž.;
muzikantský príd.: m. zápal, m-á rodina;
muzikantstvo -a s.
muzikantský -ká -ké príd.
muzikantský -ká -ké príd. hovor. ▶ súvisiaci s muzikantom, tým, kto sa zaoberá hudbou al. vykonáva činnosť v oblasti hudby; príznačný pre muzikantov, hudobnícky: m. talent; výrazná muzikantská osobnosť muzikant; muzikantské schopnosti, aktivity; pochádzať z muzikantskej rodiny; rozbehnúť úspešnú muzikantskú kariéru; zaujímať sa o slovenskú muzikantskú scénu; súbor oplýva nesmiernou muzikantskou energiou
muzikant -a m. (muzikantka -y ž.) ‹n < l < g› hovor. hudobník: je rodený m.
● ja nič, ja muzikant som nevinný, nemám s tým nič spoločné;
muzikantský príd.: m-á rodina
muzikant, -a m. hovor.
1. výkonný hudobník; hudobný skladateľ; hudobný odborník;
2. člen kapely, najmä dedinskej: Muzikanti vyhrávali na trúbach a píšťalách. (Hor.)
● žart. ja nič, ja m. nemôžem za to, nič som neurobil;
muzikantka, -y, -tiek ž.;
muzikantský príd.: m-á rodina ktorej viacerí členovia sú (boli) hudobníci
● mať m-ú krv veľkú, až vášnivú záľubu v hudbe;
muzikantsky prísl.;
muzikantstvo, -a str. povolanie hudobníka