Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn hssj subst priezviská

muzikant -a m. hovor. hudobník: m-i hrajú

expr. ja nič, ja m. ja s tým nemám nič (spoločné);

muzikantka -y -tiek ž.;

muzikantský príd.: m. zápal, m-á rodina;

muzikantstvo -a s.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
muzikant ‑a mn. I ‑tmi m.; mu­zikantka ‑y ‑tiek ž.; muzikantský; muzikantstvo ‑a s.

muzikant -ta pl. N -ti I -tmi m.

muzikant -ta pl. N -ti I -tmi m.lat. ~ gr.⟩ 1. hovor.kto sa obyč. profesionálne zaoberá hudbou, hudobnou tvorbou al. vykonáva činnosť v oblasti hudby; kto hrá na hudobnom nástroji, hudobník: rockový, džezový m.; mladí talentovaní muzikanti; kapela je sformovaná zo skúsených profesionálnych muzikantov; vyrástol na špičkového muzikanta európskeho formátu; Davy chodcov sa valili popri pouličných muzikantoch. [M. Hvorecký]
2.kto hrá na hudobnom nástroji v tradičnom nástrojovom združení, v ľudovej hudbe, muzike: obľúbený ľudový m.; muzikanti terchovskej ľudovej hudby; podporovať nadaných muzikantov; film o dedinských muzikantoch; skupina rómskych muzikantov zahrala čardáš; Starejšia zastala pred muzikantmi a vždy zaspievala jednu slohu. [A. Habovštiak]
fraz. muzikanti mu v bruchu/žalúdku vyhrávajú škvŕka mu v bruchu, je hladný; ja nič, ja muzikant! mňa sa to netýka, ja za nič nemôžem
muzikantka -ky -tiek ž.: debutový album mladej muzikantky

muzikant -a m. (muzikantka -y ž.) ‹n < l < g› hovor. hudobník: je rodený m.

ja nič, ja muzikant som nevinný, nemám s tým nič spoločné;

muzikantský príd.: m-á rodina

hudobník kto sa zaoberá hudbou, kto hrá na hudobnom nástroji • hovor. muzikant: je to rodina hudobníkov, muzikantovhudec (hrajúci obyč. ľudovú hudbu): očovskí, terchovskí hudcizastar. muzikuspejor.: fidlikárfidlikant (kto zle hrá na hudobnom nástroji, obyč. na husliach) • expr. zried. hudliar (Hviezdoslav)


muzikant p. hudobník

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

muzikant, -a m. hovor.

1. výkonný hudobník; hudobný skladateľ; hudobný odborník;

2. člen kapely, najmä dedinskej: Muzikanti vyhrávali na trúbach a píšťalách. (Hor.)

žart. ja nič, ja m. nemôžem za to, nič som neurobil;

muzikantka, -y, -tiek ž.;

muzikantský príd.: m-á rodina ktorej viacerí členovia sú (boli) hudobníci

mať m-ú krv veľkú, až vášnivú záľubu v hudbe;

muzikantsky prísl.;

muzikantstvo, -a str. povolanie hudobníka

muzikant i muzikanec m. (muzigant, muziganec)
1. strsl, zsl, čiast. vsl hudobník: A poton šeci miseľi platiď muzikanton (Lišov KRU); Ftedi boľi muzikanťi lacňejší (Ludrová RUŽ); Na fašankovej muzice hráu̯o piet muzikantú (Stupava BRA); Ale to neboli takí muzikanci, jakí sú ščil muzikanci, to boli len takí náturisci (Kostolné MYJ); Tam už bil starosta, družbove i muzikanci, co hraľi (Dl. Lúka BAR); muzigaňec (Papradno PB); muziganec (Kolárovice BYT)
F. muziganťé mu bruse hrajú (Bošáca TRČ) - od hladu mu škvŕka v bruchu
2. expr. ľahkomyseľný človek, ľahtikár: To je muzikant, o ňišt sa nestará! (Prosné PB)
3. száh hmyz vydávajúci trením krídel cvrkavé zvuky, zool. svrček (Gryllus): Večer žabi kŕkajú, muzikanci čvrlíkajú (Sotina SEN)
4. priev, čiast. zsl neskosené steblá trávy al. obilia ostávajúce za koscom: Keď ňepokosí poriadňe, ostaňe za ňí_muzikant (Kanianka PDZ); Veru ostávali aj muzikanti po kose, ked bola tupá lebo čo (Rumanová HLO); Čo si ti za kosca, aha, jakích ňecháváš muzigancvo! (Papradno PB); muziganti na strnišči (Brezová p. Brad. MYJ); muzikant (Dubnica n. Váh. ILA); muzikantový príd. k 4: muzigantové strniščo (Lubina NMV)

muzikant m lat hudobník: pre muzykantow powlaczka (LIKAVA 1649); muzykantom trencžanskym (TRENČÍN 1729); w ten čas swedek gako muzikant u Kassay Gyorgya hudol (V. ČEPČÍN 1734); symphoniacus: muzikant; musurgus: muzikant; phonascus: učitel spewu, muzikant, ktery učj (KS 1763); -ka ž: musica mulier: muzykantka (PD 18. st); -ský príd
1. týkajúci sa hudobníka: mladenczekowy muzikanskemu (SOBLAHOV 1651); kdo spew ridy, ten se držy za mistra muzikantského (PT 1778)
2. hudobný: (harfa) musikanske wiborne načenj (KT 1753) hudobný nástroj: clavicordium: muzykánsky nástrog (KS 1763); (otec) muzykantskému czwičeny geho (syna) oddal (PeP 1769)

Mužikant Mužikant
muzikant
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) muzikant
G (bez) muzikanta
D (k) muzikantovi
A (vidím) muzikanta
L (o) muzikantovi
I (s) muzikantom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (traja) muzikanti
G (bez) muzikantov
D (k) muzikantom
A (vidím) muzikantov
L (o) muzikantoch
I (s) muzikantmi
I (s) muzikantami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko MUZIKANT sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
KALNIŠTE, okr. BARDEJOV (od r. 1996 SVIDNÍK) – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu