muzika -y -zík ž. hovor.
1. hudba: spustiť m-u
2. dedinská tanečná zábava: vykrútiť dievča na m-e
3. zastaráv. kapela: cigánska m.
● expr. za málo peňazí málo m-y za malý vklad nemožno čakať veľký zisk
muzika -ky muzík ž.
muzika -ky muzík ž. ⟨lat. ‹ gr.⟩ 1. iba sg. hovor. ▶ umenie, ktorého estetickým vyjadrovacím prostriedkom je zvuk, predovšetkým tóny, hudba: príjemná gitarová m.; clivá cigánska m.; priaznivci tvrdej muziky; posedenie pri príjemnej živej muzike ktorú hrajú hudobníci osobne na podujatí; inklinovať k swingovej, džezovej muzike; hrať kvalitnú alternatívnu muziku; robiť muziku k filmu; v mladosti sa venoval rockovej muzike; pustite nejakú dobrú muziku!; z baru každú noc hučí m.; bez muziky nedokáže žiť; z počítača hrala m.; U nás doma sa bigbítová muzika nepočúvala. [Týž 2006] 2. ▶ tradičné, často (sláčikové) nástrojové združenie hráčov, (ľudových) muzikantov, ktorého produkcia je stredobodom ľudových podujatí, tanečných zábav a mnohých tradičných obradov, orchester, kapela, hudba: nefalšovaná cimbalová m.; goralská m. zo Ždiaru; na svadbe nám hrala ľudová m.; primáš cigánskej muziky; fašiangové obchôdzky maškár a muzík po dedinách; Od večera do rána muzika nám vyhráva. [ľudová pieseň]; Z množstva domácich muzík sa predstavila ľudová terchovská kapela Bobáňovcov. [Sme 1998] 3. zastaráv. ▶ dedinská tanečná zábava: fašiangová m.; ísť na muziku; vykrútiť na muzike všetky dievčence; Nebolo takej muziky, na ktorej by sa nebol s niekým pobil. [Ľ. Zúbek]; Hrával po svadbách a svojimi husľami roztancoval na muzikách nejedny nohy. [A. Habovštiak] ◘ fraz. chlapci od muziky hudobníci; mačacia muzika a) falošná, nezladená hra na hudobných nástrojoch b) kričanie, škriekanie; rozprávať hluchému o muzike nadarmo, bez úžitku, zbytočne niekomu niečo hovoriť; to je [už] iná muzika (obyč. v replike) táto myšlienka, toto rozhodnutie a pod. sa mi viac pozdáva, toto je lepšie; tvrdiť/pritvrdiť muziku a) sprísňovať, sprísniť kritériá pri posudzovaní niekoho, niečoho b) publ. zvyšovať, zvýšiť tlak v hre na súpera ◘ parem. basa tvrdí muziku o dôležitosti prvku, ktorý udáva rytmus; za málo peňazí málo muziky a) za malú odmenu nemožno žiadať veľa práce b) výsledok býva primeraný vynaloženej námahe ▷ muzička -ky -čiek ž. zdrob. expr. k 1: stačilo by trochu muzičky a hneď by nám bolo veselšie; príjemná muzička, svojské texty, nezameniteľný hlas; pren. Zo striech cícerkom stekala voda, vycengávala na ciagľoch radostnú cupotavú muzičku. [V. Švenková]
muzika -y ž. ‹l < g› hovor.
1. hudba: počúvať m-u; slovenská m.
● to je iná m. to je iná vec
2. kapela, najmä dedinská: cimbalová, cigánska m.
3. dedinská tanečná zábava: ísť na m-u
hudba 1. umenie vyjadrované tónmi; hudobné skladby; hra na hudobných nástrojoch • hovor. muzika: vážna, zábavná, tanečná hudba, muzika; pestovať hudbu, muziku
2. p. orchester, kapela
kapela menší hudobný súbor • hudba: dychová kapela, hudba • hovor. muzika: muzika spustila pochod • hovor. banda (ľudová kapela): cigánska banda • skupina: folková skupina • orchester (početnejší hudobný súbor): dychová kapela, dychový orchester
muzika 1. p. hudba 1 2. p. zábava 2 3. p. kapela
orchester hudobné teleso, súbor hudobníkov interpretujúcich hudobné dielo: filharmonický orchester • hudba: koncert vojenského orchestra, vojenskej hudby • kapela (obyč. menší orchester): kráľovská, dvorná kapela; džezová kapela • zastaráv. muzika: vyhráva kúpeľná kolonádová muzika • hovor. banda (menšie ľudové hudobné teleso): vyhráva cigánska banda
zábava 1. príjemné vyplnenie voľného času; čin, podujatie, ktoré vyvoláva veselosť, príjemnú náladu • kratochvíľa: robiť niečo iba zo zábavy, z kratochvíle • expr. zábavka • rozptýlenie: hľadať zábavky, rozptýlenie • hra: neviazané hry vystriedali povinnosti • radovánky: prázdninové radovánky detí • hovor. expr. kabaret: na hodinách zemepisu mávali žiaci kabaret • hovor. expr.: komédia • kanada: s priateľmi je kanada • hovor. expr. psina: zajtra bude u nás psina • hovor. špásy: trávia dni v špásoch • subšt.: švanda • subšt. a vulg. sranda: zažiť švandu, srandu
2. spoločenské podujatie obyč. s hudbou a tancom: mladí išli na zábavu • veselica (zábava spojená s tancom, obyč. vonku): májová veselica • karneval (zábava s maskami) • muzika (dedinská tanečná zábava): vykrútiť dievča na muzike • diskotéka (s tancom spojená zábava mladých ľudí pri reprodukovanej hudbe): chodiť na diskotéku • hovor.: tanec • tancovačka (tanečná zábava): ísť na tanec, na tancovačku • hovor. žúr (zábava v súkromí spojená s pohostením): pozvať niekoho na žúr • večierok • večer • zastar. večerinka (Vajanský; menšia večerná zábava): spoločenský večer, večierok • ples • hovor. bál (veľká tanečná zábava) • majáles (májová tanečná zábava v prírode): školský majáles • juniáles (júnová tanečná zábava v prírode): usporiadať juniáles • radovánky: tešiť sa na dovolenkové radovánky • hýrenie • orgie (výstredná zábava): spomína na bezuzdné orgie • bakchanálie (pôvodne hýrivá slávnosť na počesť boha Bakcha v starom Ríme): hýria ako na bakchanáliách • hovor.: flám • lumpovačka • lumpačka (nočná zábava pri pijatike): chodili z flámu na flám • kniž. soaré (zábavný večierok) • expr. pohuľanka (bujná zábava s pitím): nočná pohuľanka • gaudium (pôvodne zábava na rozptýlenie konaná v kláštoroch na prehĺbenie spoločenstva; zábava vôbec) • zastar. veselie (veselá zábava): bujné veselie • zastar. šibrinky (fašiangová sokolská maškarná zábava) • slang. akcia: po štátniciach bola posledná akcia • slang. krúžkovica (zábava vysokoškolského krúžku) • slang. záťah: panský záťah sa nevydaril • subšt. čurbes (neviazaná, hlučná zábava): mám rád čurbesy s tvrdým rockom • subšt. mejdán: odmietla pozvanie na mejdán • subšt.: párty (pohostenie spojené so zábavou) • subšt. candrbál
muzika, -y, -zík ž.
1. hovor. hudba;
pren. žart. plač, krik, hurhaj: Čo sme sa jej len trocha dotkli, bola muzika. (Tim.)
● to je iná m. iná vec, iné; mačacia m. o falošnej hudbe, o kriku, vresku;
2. hovor. kapela, najmä dedinská: V nedeľu zavítala do nášho mesta muzika svätojurská. (Kuk.); m. vyhráva;
3. ľud. tanečná zábava, obyč. dedinská: ísť, chodiť na m-u;
4. zastar. učebný predmet na stredovekých latinských školách; hudobné umenie
muzika ž. (muziga) 1. csl hudba: Dobrá muzika bula na bále (Kameňany REV); Ňeňi nac_cigánsku muziku! (Návojovce TOP); Mám rát veselú muziku (Prosné PB); Zavri to rádijo, šak tam néňi žádná co k čemu muzika! (Skalica); Išľi do koscela z muziku (Zborov BAR) F. ňeščasná je muzika od ženského jazika (Bošáca TRČ) - ženské výčitky sú nepríjemné; za málo peňes je málo muziki (Skalica) - za malú plácu nemožno žiadať veľa práce 2. strsl, zsl hudobná kapela: Tam bola záľa, muzika hrala a mi zme boľi pekňe viobľiekaní (Kláštor p. Zniev. MAR); Tak som odrezav kuz ednej late a taňiesov son muziki, že je to edon zlatej (Ľuboreč LUČ); Muzika už hraje šenku (Blatné MOD); Na hodi si zavolajú ždi bošáckú muzigu (Bzince p. Jav. NMV); Prišla ňedzeľa, poslal nám muziku (Rosina ŽIL) 3. csl tanečná zábava: Čuože sa cifruješ, vari puojďež na muziku?! (Mošovce MAR); Ešťe večer tajšla na muziku sa pozrieťi (V. Lom MK); Ňegďe bívau̯a muzika, uš sa išu̯o teda k muzice (Hlboké SEN); Aj f prvnejšú nedzelu bola muzika (Slov. Grob MOD); Na fašengi fše bula muzika dva abo tri dňi (Rankovce KOŠ); Budze f saľi večar muzika (Dl. Lúka BAR) L. je za muzikóv (Lapáš NIT) - obľubuje tanečné zábavy 4. expr. plač: No to je muzika, ňehambíš sa?! (Prosné PB)
muzika ž lat 1. hudobný prejav, hudba: gestli budess chtiti slisseti spiwani a muziku nebesku (TC 1631); po wiwoleni p. richtara dano žakom obogiho naboženstwj od musiky fl 1 d 50 (ŽILINA 1706); asnat bi trubaczow z muziku zawolali (TURIE 1758) L. delať, držať, držiavať, klásť, robiť, vykonávať m-u, slúžiť s m-ou hrať, hrávať na hud. nástrojoch: musicantom, ktery musicu wikonawaly; panu Regulimu a panu zwonikowy, čzuo služily z muzikou panu obrssterowy (KRUPINA 1687; 1706); dal (s. František) pastyrsku muziku robyt; (trúba a gajdy) weselú muziku dělagu (SlK 1766-80); tancowali, na gajdičkách sobe muziku držali (ASL ( 1781)); Wassa panska Milost zwikla pri obedach, hostinach a wečerach libezne muziki držawat (MiK 18. st); lidé običag magú klásti musyku (BlR 18. st); x. pren rano giste wčelički swogow muzikow ge (ostatné včielky) ku pracowani a wečer ku prestáni od roboti napomenugj (PR 18. st) bzukotom F. Oni to očistom robia. Neznáš ty jejich praktiky, jakové mají muziky! (PV 18. st) čo sa môže diať, čo majú za lubom, čo zamýšľajú 2. učebný predmet na stredovekých lat. školách; hudobné umenie: (M. Luther) se w swobodnjch wedomostech, zwlasste w muzyky, gramatiky a poesi pilne cwičil (SC 17. st); literné vměnj obsahuge w sobe hystorii a muziku (BZ 1749) 3. hudobná kapela: zyakom, ktery pryssly z muzykow (MOŠOVCE 1648); dano cechmistrom, ktery chodili musicu z krciem wihanat, dano f 10 (ŽILINA 1703); Kaszag Gyurko stary na Hužwouho syna ces dedinu z muzikou yducziho zo sweho domu z oblokom zawolal (V. ČEPČÍN 1734); už koňa vedú, muzika ide (ASL 1759) 4. zábava s hudbou: jak spessně k tancum, k hodum, k muzice bežjme (SK 1697); z dworanmi pri muzikach žada miti hračky (GŠ 1758); nekterj se tesj w gedenj, w gagduwani a ginich rozlicnich muzikach (Káz 18. st) L. chodiť k m-ám, sedávať pri m-ách chodiť na zábavy: sedawate pri muzikach (GŠ 1758); tulass sa po nocach, chodyss k muzikam (WS 18. st) F. žebraku pissnym bit, chromemu k tancu git, smissna muzika biwa (BV 1652) 5. hudobný nástroj: král rozkaz dagice, aby wssecy, slyssyce zwuk rozličnég muzyky, padly na kolena swé (MP 1718); Ceres obetowala a darowala gym obyle, Pallas naussnyce, Mercurius husle a ginu muziku (SKá 18. st) L. crembalum: drewena muzika, sstrofidl (NP 17. st) xylofón; muzický, muzičný, muzikálny príd k 1: ucho slyssj zwuky, tak prirozené hlasy a slowa, gako kunsstowne hlasy muzicke (OP 1685); nastroge muzycke (COB 17. st); kowacky riad ano y husle muzycke gest zebral (L. SIELNICA 1759); notae: notj muzyčné (KS 1763); warhan a giných muzykálnjch nástrogůw znenj (MPS 1777); musickým hlasem (BPr 1787) spevným; nagmilegssí bol pre ňu (Pulcheriu) wídok z bibliowki s klawicimbalu i z mnohích muzičních papirow (DS 1795) notových