mora, mura -y môr, múr ž.
1. démonická bytosť podľa povery trápiaca ľudí v spánku;
pren. ťažké sny: tlačí ma to ako (nočná) m.
2. názov rozlič. motýľov, zool. Noctua, Amathes ap.
● dlávi, tlačí ho m. má pocit úzkosti
mora mory môr, mura mury múr ž.
mora mory môr, zried. mura1 mury múr ž. 1. ▶ nočný motýľ z rozličných čeľadí, napr. okáňovitých a morovitých: m. krúži okolo lampy; pod svetlom sa zlietli mory; Je to predsa veľký nočný motýľ, stará mať by povedali: mura. [I. Izakovič]; Žabky zmizli! Zrejme preto, že je málo múch a múr. [Sme 1995] □ zool. mora štiavová Noctua pronuba; mora lúčna Cerapteryx graminis; mora kapustová Mamestra brassicae 2. ▶ podľa povery démonická bytosť, ktorá v spánku trápila ľudí (priľahla prsia spiaceho) 3. ▶ niečo nepríjemné, tiesnivé, čo človeka ťaží a prenasleduje; desivý, ťaživý, ťažký sen: exekúcia sa stala jeho morou; v športe sa striedali svetlé momenty s čiernou morou; týždeň, ktorý spočiatku vyzeral nádejne, sa zmenil na najhoršiu moru; Na mesto sadla tma a na mňa pomaly, ale isto líhala mora. [L. Ťažký] ◘ fraz. dlávi/tlačí ho mora má pocit úzkosti; nočná mora obyč. niečo nepríjemné, ťaživé, opakovane vyvolávajúce strach, úzkosť, obavy, neistotu, zlé spomienky a pod.
mura1 ↗ mora
mura2 mury múr ž. ⟨nem.⟩ geol. ▶ prudké zmývanie veľkého množstva svahových zvetranín a vegetácie po strhnutí vodou (počas prívalových dažďov, náhleho odmäku a pod.), skalný prúd: mury vytvárajú pri ústiach rýh murové kužele
mura -y ž. ‹n› geol. náhle zmývanie veľkého množstva zvetranín aj s vegetáciou (počas dlhotrvajúcich lejakov, prietrže mračien, náhleho odmäku a pod.);
murový príd.: geol. m-é sutiny
mora podľa povery démonická bytosť trápiaca ľudí v spánku; nočný motýľ • mura: mora, mura ho dlávi; okolo lampy lieta mora, mura
mura p. mora
mora i mura, -y ž. démonická mytologická bytosť, ktorá vraj trápi ľudí v spánku: nočná m.;
pren. o trápení, tiesni, ťažobe: m. smútku, strachu
● hovor. dusí, tlačí ho, leží na ňom m.; zaľahlo naň ako m.; akoby mu na prsiach m. sedela má pocit úzkosti, tiesne, ťažkosti, niečo ho trápi
mora i mura ž. (múra, mara) 1. podľa povery démonická bytosť trápiaca ľudí v spánku: Mora ho cicia v noci (Bobrovec LM); Len sa furt ponosuje, že ho každú nodz voláka múra choďí gňiaveť (Prochot NB); Vrahóv praj mura tlačívala, až nedalo predechnút (Skalka n. Váh. TRČ); Mora ho mľze (Papradno PB); Češko mi, jak kebi mi mara na perśoch śedzela (Studenec LVO) F. mora ho prišla pozrieť (Pribiš DK) - je ťažko chorý; mara bi ce u̯źala! (Sobrance) - zahrešenie; dze ho tam mara poňesla?! (Humenné) - expr. prečo, načo tam išiel? 2. čiast. strsl a zsl nočný motýľ (i v dvojslov. názve): : Zas tu nájšľi múri (Kšinná BÁN); Mura mi vľeťela do izbi (Dunajov KNM); hluchá mora (Breziny ZVO); slepá mara (Nevoľné KRE, Turová ZVO); nočňí mura (Skalica); mora (Ozdín LUČ, Kvačany LM, Detv. Huta ZVO); mura (Turá Lúka MYJ, Habovka TRS, Lipt. Osada RUŽ, Kalinovo LUČ)
múra p. mora
mora, mura ž (podľa povery) bytosť moriaca ľudí v spánku ťažkým, desivým snom: kdo hore znak spawa, morou obtjžen bjwa (KoB 1666); lekarstwy proty mure, kteraž w noczy dusy (LR1 17. st); ephialtes: múra, dusenj nočné (KS 1763); morra, ephialtes: nočni mura, mora (ML 1779)